KRING MIKLÓS: A Magyar államhatár kialakulásáról, Budapest, 1934, velká 8°, 26 strán. — Nadpis štúdie (o vývoji uhorskej štátnej hranice) nekryje sa presne s obsahom, lebo predmetom úvahy, ako autor sám naznačuje v texte, je vlastne len vývoj hranice uhorskej proti Rakúsku, aj to len v prvých troch storočiach. Východiskom úvahy je pojem hranice: termín metae, hotar, határ je označen čiary, ktorá má právnedistinkčnú moc medzi dvoma teritoriálne danými právnými objektmi — pokiaľ ide o obor súkromného práva. Dľa mojej mienky nebolo potrebné tak obsiahlej dokumentácie k tomu, že hranica je termín právne technický, skôr z toho poznatku mal byť vyvodený záver vztažmo jeho juristickej povahy, čo autor učinil pokiaľ ide o diferenciáciu pojmovú medzi határ a gyepü (posledné kryje sa s lat. indagines, v prameňoch zriedka spomínaným), v čom ale mnohým zostal podlžny, pokiaľ sa týka včlenenia pojmu štátna hranica do právnej sústavy patričnej doby. Lebo obsiahle srovnávat obsah slova melae (hranice majetkov) s conľinia (hranice štátu) je už predoni bezvýhladné (to vysvitá i zo záveru, ku ktorému autor dospel) a keď sa už deje, potom je chybou nechať stranou patrimonijny princip, čo základ súkromo-, pokiaľ tak možno hovoriť j verejnoprávneho sriadenia nastaršej doby; na jeho pôde by bolo skúmanie viedlo k určitým styčným bodom i podalo pre oba pojmy charakteristické différencia specifica, lebo v sriadení patrimonijnom (ale len tam) bolo by možné konštruovať nadradený pojem hraníc ako genus. Miera a spôsob, ktorým autor tak učinil nevyhovuje, lebo nemožno vychodiť z aktívneho a latentného ius regium,, ale len z patrimonijneho sriadenia vôbec. Pokiaľ sa tedy týka najstaršej doby, trpí jadro štúdie vadou metody, čím sa nechcem nijako dotknúť iste pozitívnych výsledkov, ktoré priniesla s hľadiska čisté historického — nie právne historického. Úvaha je prílišne viacaná na použitý materiál listinný a len tým je vysvetliteľné, že pisateľ odstavuje celý problém na pole aktívneho a latentného ius regium (trpí i na pojmovú neujasnenosf jeho), lebo len o ňom — pochopiteľne — zmieňujú sa listiny, nie i o sústave patrimonijnej, ktorú ako sústavu bolo vziať do ohľadu. Pokiaľ ide potom o vývoj hraníc v dobe štátu stavovského autor činí si len výhľadu poznámok, v nich ovšem vychodí z názoru, ktorý maďarská literatúra chová o pojmu corona a regnimi, a preto v prípade meritornosti riešenia nebolo by možné .súhlasiť s jeho vývodmi, nakoľko učenie o corona a regnimi neakceptujeme v tom znení, ako ho tlumčí panujúci hlas maď. literatúry. Vývoj uhorských (resp. maďarských) hranie v najnovšej dobe púšťa autor so zřetelu, mieniac celkový vývoj od najstaršej do najnovšej doby zpracovať integrálne. Pre ten prípad nemožno než zdôrazniť potrebu prehĺbiť juristickú stránku problému, najmä ak má byť otázka riešená ako aktuálna v dobe, keď medzinárodná., politika a právo koncentruje sa k problému hraníc (ako hovorí autor), lebo — môžme my konštatovať — princip historických hraníc ustúpil principu hraníc právnych. Luby.