Čís. 15392.

Činnosť rituálneho dozerača, pozostávajúca v tom, že zisťoval, či maso je opatrené razítkom náboženskej obce, či je očištěné od žil a poliate každý tretí den vodou, nie je odborným dozorom podľa § 1, odst. 1 č. 6 a) zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.1
(Rozh. z 15. septembra 1936, Rv III 623/36.)
Žalobník bol zamestnaný u žalovaného kongresu židovskej náboženskej obce v B. od 5. októbra 1925 do 1. mája 1934 ako rituálny dozerač v masiarskom stánku v tržnici. Po zrušení služebného pomeru žalobník stal sa práceneschopným a žalobou domáhal sa na žalovanej strane platenia penzie a výchovného príspevku na tom základe, že ho žalovaná strana neprihlásila k penzijnému poisteniu, ačkoľvek podľa spôsobu zamestnania penzijnému poisteniu podliehal. Všetky tri súdy žalobu zamietly, najvyšší súd z týchto dôvodov:
Žalobník napáda dovolacou žiadosťou právne stanovisko odvolacieho sudu, podľa ktorého zistená činnosť žalobníka nebola taká, že by žalobník podliehal penzijnej poistnej povinnosti podľa § 1 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. Dovolacia žiadosť je bezzákladná. Činnosť žalobníka odvolací súd presne zistil, a to, že žalobník nemal dozor nad podriadenými osobami, masiarmi, ale mal len povinnosť zistiť, čí mäso je opatrené razítkom žalovanej strany, či je očištěné od žil a či je každý tretí den poliaté vodou. Táto činnosť žalobníka nevyčerpávala skutková podstatu odborného dozoru, aký má na mysli § 1, odst. 1 čís. 6 a) zák. č. 26/1929 Sb. z. a n., lebo bola len mechanickou.

Srov. Úr. sb. čís. 2503.

Citace:

č. 15392. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 814-815.