Čís. 14924.
I. Ak bol zaměstnanec zaměstnaný v době platností vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. a ďalej v době platnosti zák. č. 26/1929 Sb. z. a n., pre posúdenie otázky, či zamestnanie zamestnanca podliehalo povinnému penzijnému poisteniu, smerodajné sú ustanovenia buďto prvého buďto druhého zo dvoch hoře citovaných zákonných predpisov, a to podla toho, či sa otázka povinného penzijného poistenia týká doby, keď platil prvý z nich alebo doby, keď platil druhý z nich.
II. Riadny súd nie je povolaný preskúmať správnost výměru Úřadovně všeobecného penzijného ústavu, ktorým bol zamietnutý nárok zamestnanca na invalidný dôchodok.
(Rozh. ze 4. februára 1936, Rv IV 665/35.)
Žalobník bol zaměstnaný u žalovaných ako skladník a inkasant od 1. marca 1926 do 31. decembra 1932 s přestávkami, keď bol chorý, takže celková doba zamestnania u žalovaných činila 63 mesiacov. Žalobník bol přihlášený žalovanými k penzijnému poisteniu od 1. januára 1930 do 20. marca 1931 a od 1. novembra 1931 do 31. decembra 1932, tedy len na dobu 29 mesiacov, na ostatných 34 mesiacov k penzijnému poisteniu nebol přihlášený. Žalobník domáhal sa žalobou na žalovaných náhrady škody za ušlý invalidný dôchodok, ktorý by mu v případe včasného a správného poistenia prislúchal. Súd prvej stolice v medzitýmnom rozsudku určil povinnosť žalovaných nahradiť žalobníkovi škodu, odvolací súd rozsudek súdu prvej stolice potvrdil.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol z dôvodov:
Penzijné poistenie zamestnancov bolo v oblasti práva slovenského upravené v době od 1. januára 1922 vládnym nariadením čís. 16/1923 Sb. z. a n. až do 1. januára 1929, keď vstúpil v platnosť zákon. čís. 26/1929 Sb. z. a n.; preto otázku, či zamestnanie žalobníka podliehalo poisteniu, posudzovať třeba podla ustanovenia toho zákonného předpisu, do platnosti ktorého spadalo, a nie, ako to nižšie súdy mylné učinily, výlučné podla zákona čís. 26/1929 Sb. z. a n. Podla ustanovenia § 1 zákona čís. 89/1920 Sb. z. a n. v znění vlád. nariadenia čís. 16/1923 Sb. z. a n. podliehal povinnému penzijnému poisteniu každý zaměstnanec, ktorý nevykonával převážnou väčšinou práce podstatné alebo práce, ktorých vykonavatelia sa nepokládali za obchodných zamestnancov. Súčasne stanovil tento paragraf, že poisteniu podliehajú näjma zaměstnanci vykonávajúci prevažne práce duševné a dozorčie osoby. Zákon čís. 26/1929 Sb. z. a n. převzal toto všeobecné ustanovenie v § 1 odst. 2 a v odst. 1 vypočítává ako příklad jednotlivé zamestnania, povinnému poisteniu podliehajúce.
Podla zistenia nižších súdov záležalo zamestnanie žalobníka od 1. mája 1926 v tom, že ráno sbieral u zákazníkov objednávky a inkasoval peniaze za dodané pivo, a keď bol s tým' hotový, vydával v skladišti kočišom pivo a limonádu, přijímal od nich vrátené prázdné nádoby, viedol dozor nad robotníkmi v skladišti a sám výnimečne pracoval. Práce tieto sú práce vyššie, duševné a dozorné, ktoré podliehaly penzijnému poisteniu tak podla zákona čís. 89/1920 Sb. z. a n., ako aj podla nariadenia č. 16/1923 Sb. z. a n.
Výmerom Úřadovně všeobecného penzijného ústavu v Bratislavě zo dňa 8. júla 1935 bol zamietnutý nárok žalobníka na invalidný dôchodok s odôvodnením, že žalobník nedosiahol ani se započítáním doby poistenej podla zákona čís. 221/1924 Sb. z. a n. čakacej doby 60 příspěvkových mesiacov. K preskúmaniu' správnosti tohoto výměru nie je riadny súd podla §§ 133 a 134 zák. čís. 26/1929 Sb, z. a n. príslušný. Je preto bezpodstatná námietka žalovanej, že je žaloba předčasná.