Čís. 153 dis. Porušenie povinností, uložených advokátovi v § 49 adv. zák., je disciplinárnym prečinom v smysle § 68 bodu a) adv. zák. len vtedy, jestli sa stalo zavinením advokátovým. (Rozh. z 21. novembra 1932, Ds III 24/32.) Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti dr. J. L., advokátovi v P., následkom odvolania, podaného Š. D-om proti usneseniu disciplinárneho súdu advokátskej komory v T. Sv. M. zo dňa 27. februára 1932 po preskúmaní spisov v zasadnutí, konanom dňa 21. novembra 1932 takto sa usniesol: Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov napadnuté usnesenie disciplinárneho súdu prvej stolice potvrdzuje. Dôvody: Odvolateľ žiadal vo svojom oznámení, adresovanom advokátskej komore, aby proti obvinenému advokátovi bolo zavedené disciplinárne pokračovanie preto, že obvinený v spore, v ktorom zastupoval oznamovateľa, nedostavil sa k vyhláseniu rozsudku a nepodal odvolanie. V odvolaní proti zastavovaciemu usneseniu vytýka odvolateľ: 1. že obvinený advokát nedostavil sa k vyhláseniu rozsudku, 2. že stranu o rozsudku neupovedomil a tým jej zabránil podať odvolanie, eventuálne prostredníctvom iného advokáta. Okolnosť uvedená pod 2., že totiž obvinený advokát neupovedomil stranu o nepriaznivom rozsudku, nebola predmetom oznámenia, disciplinárny výbor sa ňou nezaoberal, prichádza teprv v odvolaní a nemožno teraz uvažovať ani o nej, ani o dôsledku vyplývajúcom z nej podľa obsahu odvolania, že totiž tým bolo strane zabránené podať odvolanie prostredníctvom iného advokáta. Pokial ide o to, že obvinený advokát nedostavil sa k vyhláseniu rozsudku, treba síce pripustiť, že v tomto po prípade možno spatrovať porušenie povinností, uložených mu v § 49 zák. čl. XXXIV:1874, odvolateľ však neuviedol nijaké skutočnosti, z ktorých by bolo možno odvodiť podozrenie, že ony povinnosti porušil zavinením, ktoré má na mysli § 68 bod a) cit. zák. čl. Bez dôkazu o tomto zavinení neľze o spomenutom disciplinárnom prečine hovoriť.