NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5785.

Pachatelom trestného činu podla § 386 tr. zák. može byť len sám dlžnik; osoba, ktorá sa sice vědomě zúčastní prevedenia činu směrujúceho k poškodeniu veritela dlžníkovho, sama však nie je dlžníkom, je len pomocníkom v smysle § 69, čís. 2 tr. zák., jestliže svojou činnosťou úmyselne podporuje alebo usnadňuje spáchanie činu dlžníkovho.
(Rozh. zo dňa 7. januára 1937, Zm IV 647/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol. pre zločin podvodu zmátočné sťažnosti obžalovaných A. a B., pokial boly uplatněné na základe § 385, čís. 1 a) tr. p., čiastočne odmietol, čiastočne zamietol, naproti tomu vyhověl zmátočnéj sťažnosti obžalovaného B., založenej na § 385, čís. 1 b) tr. p., z tohoto dovodu zmátočnosti zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolic vo výroku, ktorým bol trestný čin tohoto obžalovaného kvalifikovaný ako spolupachatelstvo, a kvalifikoval trestný čin obžalovaného B. ako účastenstvo podla § 69, čís. 2 tr. z. na zločine podvodu podla § 386 tr. z.
Z dovodov:
Zmátočnou sťažnosťou podla § 385, čís. 1 a) tr. p. napádajú sťažovatelia výrok o vine, pokial namietajú, že nie je daná skutková podstata trestného činu podla § 386 tr. z., lebo sa tu vraj vyžaduje poškodenie viac veriteťov a aby čin bol spáchaný po vynesení prvostupňového rozsudku, to je v takej době, keď už hrozí exekúcia, pri čom aj uvádzajú, že nemalí úmysel poškodit veritelov a pre prefaženosť nemovitostí tento úmysel ani nemohli mať.
Pokial obžalovaní dovodzujú svoju nevinu z tej okolnosti, že sudzené nemovitosti boly prefažené, je zmátočná sťažnosť obžalovaných převedená v rozpore s ustanovením § 33, odst. 3 por. nov. a v dosledku toho je v tej to časti zákonom vylúčená, lebo táto okolnost neholá vrchným súdom zistená.
Inak však sú zmátočné sťažnosti bezzákladné.
Podla stálej judikatury najvyššieho súdu stačí k vyplneniu skutkovej podstaty trestného činu podla § 386 tr. z. úmysel poškodit’ iba jedného veritefa. Použitie množného čísla »svojich veriterov« v zákone nemá toho smyslu, že by trestnost’ činu, ktorý by inak spadal pod citované ustanovenie, bola vylúčená v případe, mal-li dlžnik úmysel poškodit’ iba jedného veritefa, ale zákon tým zrejme poukazuje len na to, aby v případe, keď bolo poškodených viac veritelov, bola škoda jednotlivým veritelom sposobená sčítaná pre zistenie, či je čin obžalovaného zločinom alebo prečinom hladiac na výšku sposobenej škody (Zm IV 678/33, čís. 5024 Sb. n. s.).
Mylný je aj názor sťažovatelov, že k náležitostiam trestného činu podla § 386 tr. z. sa vyžaduje, aby scudzenie cenných věcí náležiacich k majetku pachatelovu sa stalo v takej době, keď už bol vynesený rozsudek súdu prvej stolice a následkem toho mu hrozila exekúcia, lebo stačí, keď pachatel pri nezaplatení svojich dlhov — dopustivši sa činu v zákone uvedeného — može v najbližšej době očakávaf uplatňovanie právej pohladávky proti němu trvajúcej a v dósledku toho připadne aj prevedenie exekúcie cielom splnenia jeho platobnej povinnosti z tejto pohradávky plynúcej.
V tomto případe bol v době převodu nemovitosti spor už zahájený u rozhodčieho súdu bratislavskej burzy, dokazovanie bolo aj převedené a převod nemovitosti na M. sa stal bezprostredne, a to deň před vynesením rozhodnutia rozhodčieho súdu, takže v době převodu nemovitosti obžalovaná A. už bezpochybne musela počítat s tým, že o splnění jej povinnosti bude vydané rozhodnutie burzového súdu a keď by svoj dlh nevyrovnala, pohradávka bude veritelom připadne exekúciou vymáhaná. Išlo tu tedy o stav, označený v zákone výrazom »pred nastávajúcou exekúciou«.
Pokial obžalovaní namietajú nedostatek úmyslu poškodit’ veritela, poukazuje najvyšší súd na oddvodnenie súdov nižších stolíc, pre ktoré má za to, že súdy nižších stolic zo zistených skutečností správné dovodily, že obžalovaní jednali v úmysle, aby znemožnili uspokojenie žalujúcej firmy z nemovitostí na M. převedených, tedy aby onu firmu (veritelku obžalovanej A.) poškodili.
Dovod zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. uplatňuje obžalovaný B. preto, že jeho čin bol kvalifikovaný ako spolupachaterstvo podla § 70 tr. z. a nie ako účastenstvo podla § 69, čís. 2 tr. z. Zmátočná sťažnosť obžalovaného B. je v tejto časti základná.
Pachatelom trestného činu podla § 386 tr. z. može byť len sám dlžník, ktorý sa dopustí voči svojmu veritelovi činov v tomto ustanovení zákona označených. Naproti tomu osoba, ktorá sa sice vědomě zúčastní prevedenia uvedených činov smerujúcich ku poškodeniu veritera dlžníkovho, ale sama nie je dlžníkom, je len pomocníkom v smysle § 69, čís. 2 tr. z., keď svojou činnosťou úmyselne podporuje alebo usnadňuje spáchanie činu dlžníkovho.
Zo zisteného skutkového stavu plynie, že obžalovaný B. nestál v dlžníckom poměre k žalujúcej firmě, ale dlžníkom tejto firmy bola jedine obžalovaná A., ktorá v úmysle poškodiť firmu previedla svoje nemovitosti na M., a to pomocou spoluobžalovaného B., ktorý touto svojou čim nosťou úmyselne usnadňoval spáchanie trestného činu svojej manželky, obžalovanej A.
Mýlily sa tedy súdy nižších stolic, keď uznaly obžalovaného B. vinným ako spolupachatela v smysle § 70 tr. z., lebo jeho činnost’ vyčerpává len náležitosti účastenstva podla § 69, čís. 2 tr. z. na zločine podvodu podla § 386 tr. z.

Citace:

čís. 5785. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 24-25.