Čís. 14701.

I na výslužné železničného zamestnanca platia podľa § 47 vl. nar. čís. 96/1930 Sb. z. a n. ustanovenia § 70 vl. nar. čís. 15/1927 len v rovnakom rozsahu ako na plat z činnej služby, t. j. ak ide o nesprávnu výmeru alebo výplatu penzijných platov, nie však ak ide i o nárok sám.1
(Rozh. zo 14. XI. 1935, Rv III 40/35.)
Žalobníkovi penzionovanému zamestnancovi čsl. štátních dráh, bolo výmerom riaditeľstva štátnych železníc v K. zastavené vyplácánie penzie od 30. septembra 1933. Žalobník podal na to žiadosť u riaditeľstva štátnych železníc v K., ktorou sa domáhal ďalšieho vyplácania odpočivných požitkov, a keď mu bolo 26. októbra 1933 doručené zamietavé rozhodnutie riaditeľstva, podal žiadosť toho istého obsahu k ministerstvu železníc. Ministerstvo železníc výnosom z 23. januára 1934 žiadosť tiež zamietlo z meritorných dôvodov. — Žalobník podal 10. apríla 1934 žalobu, ktorou sa domáhal odsúdenia čsl. eráru na platenie penzie 13 920 Kč ročne. Žalovaná strana vzniesla sporu prekážajúcu námietku podľa § 180 č. 1. Osp. na tom základe, že žalobník nepoužil administratívnych opravných prostriedkov podľa § 70 vl. nar. 15/1927 Sb. z. a n.
Súd prvej stolice sporu prekážajúcu námietku usnesením, pojatým do rozsudku, zamietol z týchto dôvodov: Podľa § 70 vl. nar. 15/1927 Sb. z. a n. je zamestnanec oprávnený do 15 dní od doručenia výmeru vzniesť námietky proti úradnému opatreniu o služebných príjmoch a to u riaditeľstva, a proti zamietavému rozhodnutiu riaditeľstva do 15 dní podať odvolanie u ministerstva železníc. Žalobník v predpísanej lehote 15 dní sice námietky nepodal, ale žiadosťou, v stanovenej lehote podanou, domáhal sa určenia, že výmer riaditeľstva štátnych železníc, ktorým mu bolo zastavené vyplácanie odpočivných pôžitkov, je nesprávný a má byť preto zrušený. Vl. nar. č. 15/1927 Sb. z. a n. sice hovorí o námietkách, ale toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že v prípade nesprávneho označenia podania nebolo zadosť učinené zákonnému ustanoveniu, lebo rozhodujúci je obsah podanej sťažnosti, z ktorej je zrejmé, že žalobník výmer napadol. Administratívne úrady bez ohľadu na označenie žiadosti pokládaly žiadosť žalobníka za opravné prostriedky podľa § 70 vl. nar. č. 15/1927 Sb. z. a n. a tieto aj meritorne vybavily. Žalovaná strana preto nie je oprávnená k námietkám, že neboly uplatnené prostriedky predpísané cit. vl. nariadením. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej stolice potvrdil. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol a dotyčne prípustnosti poradu práva uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia:
Pořad práva je v tomto případě přípustným nikoli proto, že žalobce použil předem opravných prostředků, uvedených v § 70 vl. n. 15/1927 Sb. z. a n., nýbrž proto, že tohoto předchozího správního řízení zde vůbec nebylo třeba, protože i na výslužné platí podle § 47 vl. n. 96/1930 Sb. z. a n. ustanovení § 70 vl. n. 15/1927 Sb. z. a n. jen ve stejném rozsahu jako na plat z činné služby, to jest, jde-li o nesprávnou výměru nebo výplatu pensijních platů, nikoli však o nárok sám, jako tomu v tomto případě.
V tento obsah se opravují důvody napadeného rozsudku v tomto směru.

Srovnaj: Úr. sb. 1584, Sb. n. s. 13831.

Citace:

č. 14701. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1080-1081.