NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 4520.

Okolnoť, že náhradný súkromný žalobca prevzal zastúpenie obžaloby po uplynutí lehoty § 42 odst. 1. tr. p., nezakladá dôvod zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 c) tr. p., lež je len fomálnym zmätkom podľa § 384 čís. 11 tr. p.; neľze k nemu hľadeť z úradnej povinnosti, ak bol obžalovaný sprostený obžaloby.
(Rozh. z 5. novembra 1932, Zm III 391/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. S. a spol. pre zločin ťažkého ublíženia na tele vo verejnom zasedaní senátu zmätočnú sťažnosť náhradného súkromného obžalobcu odmietol.
Z dôvodov:
Krajský súd oslobodil obžalovaných na základe bodu 2 § 326 tr. p., lebo nepovažoval za dokázané, že obžalovaní spáchali čin im za vinu kladený. Následkom odvolania náhradného súkromného obžalobcu čo do viny vrchný súd preskúmal rozsudok súdu prvej stolice a potvrdil ho s doplnením, že sa oslobodzujúci výrok zakladá aj na bode 4 § 326 tr. p. Toto doplnenie odôvodňuje odvolací súd tým, že je tu vraj dôvod zmätočnosti podľa bodu 1 c) § 385 tr. p., lebo náhradný súkromný obžalobca prevzal zastúpenie obžaloby po uplynutí 8 dňovej v § 42 tr. p. stanovenej lehoty, tedy opozdene.
Najvyšší súd považuje uvedené doplnenie rozsudku súdu prvej stolice za nezákonné. Dôvod zmätočnosti podľa bodu 1 c) § 385 tr. p. je tu, keď sa vyskytuje dôvod vylučujúcí príčetnosť, trestnosť, alebo zavedenie trestného pokračovania, — stanovený v materiálnom trestnom zákone. Dôvod, na ktorý sa odvoláva vrchný súd, sem nepatrí. Uvedený dôvod zakladá ten dôvod formálnej zmätočnosti, stanovený v bode 11. § 384 tr. p., že rozsudok bol vynesený bez zákonitej obžaloby. Na tento dôvod zmätočnosti treba hľadeť podľa posl. odst. § 384 tr. p. z povinnosti úradnej len vtedy, keď súd ustálil vinu obžalovaného bez zákonitej obžaloby. Poneváč však v tomto prípade krajský súd oslobodil obžalovaných, mýlil sa vrchný súd, keď z povinnosti úradnej hľadel na to, že obžaloba nebola zákonite zastúpená, a keď v tomto smere doplnil oslobodzujúci výrok rozsudku súdu prvej stolice. Uvedené doplnenie bolo tedy zbytočné, netýkalo sa však záujmov obžaloby, lebo obžalovaní boli oslobodení aj na inom základe. Z formálneho dôvodu podaná časť zmätočnej sťažnosti je tedy bezpredmetná a preto zákonom vylúčená. Bolo tedy treba zmätočnú sťažnosť podľa odst. 3 § 434 tr. p. odmietnuť.

Citace:

Čís. 4520. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 281-282.