Čís. 6220.

Pomocník môže byť s hľadiska § 73 tr. zák. uznaný vinným len v takom čine, pri ktorom vedome a chcejúc pomáhal, a nemôže byť činený zodpovedným za taký čin, ktorý spáchal pachateľ bez jeho súhlasu alebo proti jeho vôli.
Pod pojmom »niekoľko ľudí« v smysle § 280 tr. zák. treba rozumeť aspoň dve osoby.
Ak boly úmyselným konaním pachateľovým alebo spolupachateľov usmrtené aspoň dve osoby a mimo toho pri tejže príležitosti a z tohože rozhodnutia bol niektorým z účastníkov vykonaný pokus úmyselného zabitia ďalšej osoby, spadá i tento pokus do rámca zločinu uvedeného v § 280 tr. zák. a neľze ho tedy kvalifikovať ako samostatný, materiálne (§ 96 tr. zák.) sa sbiehajúci trestný čin.
(Rozh. zo dňa 13. júna 1938, Zm IV 145/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu zúmyselného zabitia človeka atď., zmätočné sťažnosti obžalovaných a ich obhájcov zčasti odmietol, zčasti zamietol; z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudok porotného sudu v časti, týkajúcej sa obžalovaného A., pokiaľ čin tohoto obžalovaného, uvedený pod B) v prvej skutkovej otázke prvej skupiny, bol samostatne kvalifikovaný ako pokus zločinu podľa § 65 a § 279 tr. z., túto kvalifikáciu pominul a činy tohoto obžalovaného, opísané pod A) v prvej a tretej skutkovej otázke a pod B) v prvej skutkovej otázke prvej skupiny, kvalifikoval len ako zločin podľa §§ 70, 279, 280 tr. zák.
Z dôvodov:
Zmätok podľa § 29, čís. 4 por. nov. je uplatnený preto, že porotný súd proti ustanoveniu § 6 por. nov. odoprel položit porotcom k rozhodnutiu otázky v smysle § 73 tr. z. dotyčne obžalovaných E. a D.
Opodstatněnosť položenia týchto otázok dovodzuje zmätočná sťažnosť z toho, že v priebehu pokračovania bolo tvrdené, že E. po čine, spáchanom obžalovaným A., tomuto vytýkal: »Joj, Onder, do Boha, už si mu dal, aj nám všetkým!«
Podľa § 73 tr. z. vykoná-li pachateľ trestnejši čin, než ku ktorému ho návodca naviedol, neodpovedá návodca za čin prísnejšie trestný. To platí tiež o pomocníkovi a tento môže byť uznaný vinným len v takom čine, pri ktorom vedome a chcejúc pomáhal, a nemôže byť činený zodpovedným za taký čin pachateľa, ktorý tento spácha bez jeho súhlasu, alebo proti jeho vôli.
Podľa skutkových údajov, vyskytnuvších sa na porotnom hlavnom pojednávaní, keď obžalovaní E. a D. išli so svojimi spoločníkmi do R. na zábavu, E. vzal so sebou opakovaciu pištoľ s nábojmi a D. dal svoju pištoľ s nábojmi obžalovanému A. Pred odchodom hovorili medzi sebou, či máju u seba pištole, a cestou do R. jeden zo spoločníkov hovoril ostatným, že keď by došlo v R. k rvačce, aby všetci strieľali.
Keď v krčme v R. došlo k nedorozumeniu medzi obžalovaným C. a M. a všetci spoluobžalovaní stáli v kruhu uprostred tanečnej miestnosti a obžalovaný C. vykrikol: »Hurá n-ickí. Boha im« a obžalovaný F. z pištole dvakrát vystrelil do povaly, utekali obžalovaní E. a D. i s ostatnými obžalovanými z krčmy von, z obžalovaných A. a B. sa vo dverách krčmy zastavili a z pištolí vystrelili na ľudí v miestnosti, pri čom obžalovaní E. a D. stáli blízko pri strieľajucich a obžalovaný E. vystrelil tiež z pištole do vzduchu.
Strelami A. a B. boli okrem iného zasiahnutí a usmrtení N. a O.
Zo skutkových údajov, že i obžalovaní E. a D. boli s ostatnými spoluobžalovanými srozumení i o možnom strieľaní, že boli prítomní, i keď bolo do ľudí strieľané, v blízkosti strieľajúcich dodávajúc im takto odvahy a E. tiež strieľal do vzduchu, jako by na postrach tých, na ktorých bolo strieľané, i keď bolo tvrdené, že E. po čine učinil i výtku obžalovanému A., nebolo by možné dovodiť, že by obžalovaní E. a D. neboli vedome a chcejúc podporovati spáchanie toho trestného činu, ktorý spáchali obžalovaní A. a B.
Právom preto porotný súd v správnom uvážení významu ustanovení § 73 tr. z. pominul z dôvodu čerpaného zo zákona položenie takých výpomocných otázok, ktoré by poukazovaly na to, že obžalovaní E. a D. konali s iným úmyslom, ako ktorý predpokladá § 279 tr. z.
Pri preskúmaní rozsudku porotného súdu z úradnej povinnosti spoznal najvyšší súd, že rozsudek je postihnutý zmätkom podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. v neprospech obžalovaného A., na ktorý je treba brať zreteľ podľa § 385, posl. odst. tr. p. z úradnej povinnosti.
Porotný súd kvalifikoval činy obžalovaného A., obsažené v porotcami kladne zodpovedených skutkových otázkách pod A) v prvej a tretej otázke prvej skupiny (prípad N. a O.) jako dokonaný zločin podľa §§ 70, 279, 280 tr. z. a okrem toho zvlášť kvalifikoval čin tohoto obžalovaného, uvedený v prvej skutkovej otázke pod B) prvej skupiny (prípad P.), jako pokus úmyselného zabitia človeka podľa §§ 65, 279 tr. z. S kvalifikáciou činov obžalovaného okrem kvalifikácie podľa §§ 70, 279, 280 tr. z. i podľa §§ 65, 279 tr. z. neľze súhlasiť. Podľa ustanovenia § 280 tr. z. sa trestá prísnejšie okrem iných prípadov úmyselné zabitie, dopustí-li sa ho pachateľ na niekoľko ľuďoch. Pod pojmom »niekoľko ľudí« v smysle tohoto ustanovenia zákona podľa stálej súdnej praxi treba rozumeť aspoň dve osoby, po prípade však aj viac osôb.
Podľa toho, keď by bol obžalovaný dokonal tiež čin, uvedený v prvej skutkovej otázke pod B) prvej skupiny, muselo by byť celé jeho konanie, obsažené tak v tejto skutkovej otázke ako aj v skutkových otázkách prvej a tretej pod A) prvej skupiny, kvalifikované len ako zločin podľa § 280 tr. z. (delictum complexum) a nešlo by o rôzne trestné činy, súce v materiálnom súbehu podľa § 96 tr. z.
Z toho však plynie tiež, že boly-li úmyselným konaním pachateľa alebo spolupachateľov (ako sa to stalo v súdenom prípade) usmrtené dve osoby a mimo toho jedným zo spolupachateľov pri tej ístej príležitosti a z tohože rozhodnutia bol vykonaný čin smerujúci i k úmyselnému usmirteniu osoby ďalšej, neľze toto posledné konanie pachateľa kvalifikovať jako samostatný čin, súci v materiálnom súbehu podľa § 96 tr. z. s činom podľa § 280 tr. z., a takto ho i trestať, ale padá toto do rámca činu uvedeného v § 280 tr. z.
Mýlil sa preto porotný súd, keď vyšeuvedené činy obžalovaného kvalifikoval jednak jako spolupachateľstvo na dokonanom zločine podľa §§ 70, 279, 280 tr. z. a jednak jako zločin pokusu úmyselného zabitia človeka podľa §§ 65, 279 tr. z., a zavinil tak v neprospech obžalovaného věcný zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p.
Pokračoval preto najvyšší súd podľa § 33, odst. 1 por. nov., zrušil rozsudok porotného sudu z tohoto dôvodu zmätočnosti vo výroku o kvalifikácii činov obžalovaného A., uvedených v prvej, tretej pod A) a v prvej pod B) skutkovej otázke prvej skupiny, pokiaľ čin opísaný v prvej otázke skutkovej pod B) bol kvalifikovaný zvlášť ako zločin pokusu úmyselného zabitia podľa §§ 65, 279 tr. z., a pominutím tejto kvalifikácie kvalifikoval ich len ako zločin podľa §§ 70, 279, 280 tr. z.

Citace:

č. 6220. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 281-283.