NPD documents search: Váž. civ., 7 (1925), sv. 2

Čís. 6287.

K § 45, čís. 4 tr. nov.
Ak bola zistená taká činnosť vinníkova, z ktorej je zrejmé, že ju prevádzal dlhšiu dobu a tým cieľom, aby mal z kuplierstva stály zdroj príjmov, je ľahostajné, koľko bolo tých žien, ktoré získal k prevádzaniu prostitúcie.
(Rozh. zo dňa 12. novembra 1938, Zm III 87/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu kuplierstva, zmätočnú sťažnosť obžalovaných A. a B. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
S hľadiska uplatňovaných vecných dôvodov zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a), c) tr. p. namietajú obžalovaní v podstate:
a) že je mylný náhľad nižších súdov, že čin tvoriaci predmet rozsudku zakladá kvalifikáciu zločinu kuplierstva podľa § 45, č. 4 tr. nov., lebo, ako sťažovatelia tvrdia, pre tuto kvalifikáciu je vraj potrebné, aby boly zistené aspoň štyri alebo päť prípadov spáchania kuplierstva, čo však vraj nebolo zistené;
b) v súvise s touto námietkou dovodzujú sťažovatelia, že v zistených činoch obžalovaných nie je daná ani skutková podstata prečinu kuplierstva podľa § 43 tr. nov., ktorá predpokladá, aby kuplierstvo bolo spáchané na žene počestnej, ďalej namietajú že pre ich trestné stihanie chýba aj súkromný návrh na potrestanie ich v smysle 2. odst. § 43 tr. nov., bez ktorého nemôže byť zavedené trestné pokračovanie.
Na tom základe sa domáhajú sťažovatelia sprosťujúceho rozsudku.
Námietka uvedená vyššie pod bodom a) je bezzákladná a nemá opory ani v zákone ani v judikatúre.
Zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého obžalovaní v rokoch 1934 až do apríla 1936 prenajímali izby v dome matky obžalovaného A. osobám živiacím sa z prostitúcie, takým spôsobom, že týmto ženám poskytovali byt a stravu a že tieto ženy v byte prijímaly mužských, ktorí prichádzeli tam jednak sami, pokiaľ o tom vedeli, že u A. a B. sú ženy, s ktorými možno súložiť, jednak že týchto mužov obžalovaný A. do bytu sám privádzal, ďalej že z čiastok, ktoré ony ženy za súlože dostávaly, boly podľa ujednania povinné polovicu odvádzať manželom A. a B. a z druhej polovice platiť za byt a stravu a že ani A. ani jeho manželka v uvedených rokoch nemali žiadneho zamestnania a len z takto získaných peňazí žili — správne odvodily súdy nižších stolíc ten právny záver, že si obžalovaní učinili z prostitúcie svojich nájemníčok prameň svojej obživy a že tedy sa zoaberali kuplierstvom po živnostensky, ako to predpokladá ustanovenie § 45, č. 4 tr. nov.
Pri zistení takej činnosti obžalovaných, z ktorej je zrejmé, že bola obžalovanými prevádzaná dlhšiu dobu a tým cieľom, aby mali z prostitúcie stály zdroj príjmov, je ľahostajné, koľko bolo tých žien, ktoré obžalovaní k prevádzaniu prostitúcie získali.
Pri tomto stavu veci nie je potrebné zaoberať sa námietkami uvedenými vvššie pod bodom b), ktoré pri kvalifikácii činu podľa § 45, č. 4 tr. nov. sú podľa predpisu tohoto paragrafu bezvýznamné.

Citace:

č. 7707. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1929, svazek/ročník 10/1, s. 86-88.