NPD documents search: Váž. civ., 5 (1923)

Čís. 6252.

Proti rozhodnutiu učinenému podľa § 8, odst. 2 zák. čís. 562/1919 Sb. z. a n. je prípustná len sťažnosť k jednej stolici, nie však opravné prostriedky ako proti výroku o treste (§ 7, odst. 3 cit. zák.).
(Rozh. zo dňa 16. septembra 1938, Zm III 373/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. K. pre zločin sprenevery zamietol sťažnosť odsúdeného proti usneseniu vrchného sudu zo dňa 24. júna 1938, č. j. Ts 25/38-177.
Důvody:
Proti usneseniu vrchného súdu, ktorým bola odmietnutá zmätočná sťažnosť (správne sťažnosť) odsúdeného, podaná proti usneseniu vrchného súdu, ktorým bolo k sťažnosti verejného žalobcu zrušené usnesenie súdu prvej stolice, vyslovujúce, že sa odsúdený osvedčil, a bol nariadený výkon podmienečne odloženého trestu, podal odsúdený včas sťažnosť. Sťažovateľ namieta, že ide o rozhodnutie vo veci podmienečného odsúdenia a že v takom prípade je v smysle § 7, odst. 3 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. prípustný opravný prostriedok v tom istom rozsahu, ako proti výroku o treste. Sťažnosť je bezzákladná.
Sťažovateľ je na omyle, keď sa domnieva, že v tomto prípade ide o výrok súdu v smysle § 7 cit. zák. V tomto ustanovení zákona sú uvedené len tie prípady, kde súd rozhoduje o tom, či má byť obžalovanému povolené alebo odopreté podmienečné odsúdenie, a to alebo rozsudkom alebo dodatočným usnesením. Len na takéto prípady sa vzťahuje ustanovenie § 7, odst. 3 cit. zák. o opravných prostriedkoch ako proti výroku o treste. V súdenom prípade rozhodovaly však súdy nižších stolíc po uplynutí skušobnej doby o tom, či sa odsúdený v skušobnej době osvedčil. O takom prípade je reč v ustanovení § 8 cit. zák. Podľa ustanovenia § 8, odst. 3 cit. zák. možno si do usnesenia, ktorým bol nariadený výkon odloženého trestu, alebo bolo vyslovené, že sa odsúdený v skušobnom čase osvedčil, sťažovaľ u súdu vyššej stolice s účinkom odkladným. Z toho je zrejmé, že v prípade § 8 cit. zák.— o ktorý tu ide — je prípustná len sťažnosť a nie odvolanie alebo zmätočná sťažnosť ako v prípade § 7 cit. zák. Podľa § 378, odst. 1 tr. p. sa pripúšťa sťažnosť k jednej stolici. Poneváč ustanovenie § 8, odst. 3 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. ani iné ustanovenie zákona neobsahuje pre tento prípad výnimku z všeobecného ustanovenia § 378, odst. 1 tr. p., nie je ani v tomto prípade proti usneseniu vrchného súdu, vynesenému v druhej stolici, prípustný ďalší opravný prostriedok. Právom tedy vrchný súd sťažnosť odsúdeného ako neprípustnú odmietol a bola preto sťažnosť ako bezzákladná podľa § 379, odst. 4 tr. p. zamietnutá.

Citace:

č. 6252. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 336-337.