Čís. 14767.

Keď sa mala arenda skončiť podľa smluvy koncom hospodárskeho roku, ale skončila sa v dôsledku zásahu štátneho pozemkového úradu prostred hospodárského roku, arendátor je povinný nahradiť vlastníkovi prevzaté, ale neodevzdané zásoby podľa cien platných koncom predošlého hospodárskeho roku. Taktiež pre otázku, či arendátor splnil smluvnú povinnosť odovzdať určitú časť pôdy v stave čerstvého pohnojenia, je rozhodný stav koncom predošlého hospodárskeho roku.1
Právny predchodca žalobníkov Baltazár R. vzal do arendy nehnuteľnosti žalovanej — ktoré boly zabrané Štátnym pozemkovým úradom — na dobu 12 rokov od 1. novembra 1922 do 30 októbra 1934. Štátny pozemkový úrad hospodárenie na týchto nehnuteľnostiach vypovedal ku koncu hospodárského roku 1927. Žalovaná vlastníčka však vyzvala arendátora, aby nehnuteľnosti neodevzdával a tak boly tieto 17. marca 1928 exekučne odovzdané Štátnemu pozemkovému úradu. — Žalobníci domáhali sa žalobou vrátenia čiastky arendovného, zaplatenej na hospodársky rok 1927—1928, a vrátenia kaucie. Proti týmto nárokem vzniesla žalovaná vzájomnú žalobu na zaplatenie rôzných protipohľadávok medzi iným aj na náhradu prevzatých, ale neodovzdaných zásob a na náhradu za pohnojenie určitej části pôdy, čo mal arendátor vykonať podľa arendálnej smluvy.
Všetky tri stolice uznaly čiastočne nároky žalobníkov proti žalovanej a čiastočne vzájemné nároky žalovanej. Dotyčne hore uvedených dvoch vzájemných nárokov žalovanej uviedol Najvyšší súd v dôvodech svojho rozhodnutia:
Právom si sťažuje strana žalujúca, že prisúdenie hodnoty inventárnych zásob podľa cien zo dlňa 17. marca 1928 stalo sa porusením práva.
Je síce pravda, že arendálny pomer trval do exekučného prevzatia predmetu arendy. Avšak v arendálnej smluve a v inventáre označená povinnosť arendátora: vrátiť tieto zásoby, bola určená podľa bodu XV. smluvy ku dňu 31. októbra posledného hospodárskeho roku a podľa pomerov tohoto času. Toto smluvné ustanovenie malo logicky na mysli pravidelný zánik arendálneho pomeru práve koncom hospodárskeho roku, keď tieto zásoby stoja v prírode arendátorovi k dispozícii zo žatvy a v tomto čase majú byt’ odovzdané buď vlastníkovi buď novému arendátorovi, aby mohol ďalej racionálne hospodariť.
Keď však — ako v súdenom prípade — starý arendátor zostal na výslovný príkaz vlastníčky v držbe predmetu arendy aj po ikonci hospodárskeho roku, na ktorý čas bola práve daná výpoveď, a vymienené inventárne zásoby upotrebil cieľom zamyšľaného ďalšieho vlastného hospodárenia so súhlasom vlastníčky, tato nie je oprávnená presunúť na arendátora bremeno vzostupu ceny týchto zásob, nastalého v medzidobí od konca predchodzieho hospodárskeho roku do dňa, v ktorý arendátor skutočne vystúpil z arendy, čo sa stalo v čase nepravidelnom.
Prislúcha preto žalovanej strane miesto sumy 18 610 Kč, prisúdenej odvolacím súdom za inventárne zásoby, len čiastka 14 589 Kč 07 hal., prisúdená správne prvým súdom, v ktorej sume však nie je obsiahnutá protihodnota animálneho hnojenia 28 jutár pôdy a za slamu miesto odvolacím súdom, správná suma podľa vypočítania prvého súdu 19 418,40 Kč + 8150,70 Kč, celkove 27 569 Kč 10 hal.
Na náhradu nákladov animálneho hnojiva pre 28 jutár poľa žalovaná vôbec nemá nároku. Pohnojenie pôdy je investičným nákladom na docielenie novej úrody, ktorá sa mala dostať v následujúcom hospodárskom roku 1927—1928 podľa úmyslu žalovanej strany arendátorovi Baltazárovi R. Žalovaná nepokúsila sa za sporu dokázať podstatnú okolnosť, že Baltazár R. — hoci zostal aj po 1. novembri 1927 s jej súhlasom v držbe predmetu arendy — cieľom zamýšľaného ďalšieho vlastného hospodárenia nepohnojil pódľa ustanovenia arendálnej smluvy predmet arendy. Nie je preto daný skutkový predpoklad potrebný k záveru, že by sa bol Baltazár R. protihodnotou tejto nevykonanej práce na úkor strany žalovanej bezprávne obohatil.

Srovnaj: Zás. rozh. č. 132, Úr. sb. 2131.

Citace:

č. 14767. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1097-1098.