NPD documents search: Boh. adm., 8 (1926), sv. 1

Čís. 5132.

Postup pri ukládání úhrnného trestu za sbiehajúce sa trestné činy.
(Rozh. zo dňa 17. novembra 1934, Zm III 355/34.)
Nejvyšší súd v trestnej věci proti J. A. a spol., obžalovaným pre zločin lúpeže, na základe veřejného pojednávania, konaného následkom opravného prostriedku generálneho prokurátora cielom zachovania právnej jednotnosti, takto sa usniesol: Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný generálnou prokuratúrou podla § 441 tr. p., uznává sa základný a vyslovuje sa, že pravoplatným rozsudkom krajského ako porotného súdu v R. zo dňa 12. apríla 1934, pokial ním bol obžalovaný J. P. odsúdený podla § 349 sadzba 1 tr. zák., § 4, odst. 2, zák. čl. XL:1914 a § 302, odst. 1, sadzba 3 tr. zák. s ohladom na §§ 96, 99 a 102 tr. zák. a za použitia § 92 tr. zák. do káznice na 4 roky 6 mesiacov a k peňažitým trestom 100 Kč a 100 Kč ako k trestom hlavným a k peňažitým trestom 50 Kč a 50 Kč — vedla trestu straty úřadu a volebného práva do obcí — ako k trestom vedrajším, bol porušený zákon v ustanoveniach § 1, odst. 2, §§ 96, 98, 99 a 102 tr. zák. Rozhodnutie toto nemá pre strany účinku.
Dovody:
Rozsudkom krajského ako porotného súdu v R. zo dňa 12. apríla 1934 bol obžalovaný J. P. uznaný vinným návodom ku zločinu lúpeže podla §§ 69, č. 1, 344 a 349, odst. 1, č. 2, tr. zák., ďalej prečinom násilia proti orgánovi vrchnosti podla § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 a prečinom lahkého tělesného ublíženia podla § 301, případ 3 tr. zák. a odsúdený podla § 349, sadzba 1, tr. zák., § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 a § 302, odst. 1, sadzba 3, tr. zák. s ohladom na §§ 96, 99 a 102 tr. zák. a za použítia § 92 tr. zák. do káznice na 4 roky 6 mesiacov a k peňažitým třes tom 100 Kč a 100 Kč ako k trestom hlavným a k peňažitým trestom 50 Kč a 50 Kč — vedla trestu straty úřadu á volebného práva do obcí — ako k trestom vedrajším, v případe nedobytnosti týchto peňažitých trestov podla § 53 tr. zák. a § 8 zák. č. 31/1929 k ďalšiemu trestu káznice k trvaní 3 dní.
V súdenom případe išlo tedy o věcný súbeh trestných činov, a to jednoho zločinu a dvoch prečinov, takže pri výmere trestu malý byť použité §§ 96 a 98 tr. zák., podla ktorých má byť tomu, kto spáchá niekoťko trestných činov, zá všetky jednotlivé trestné činy dohromady uložený úhrnný trest (§ 96 odst. tr. zák.) a to so zreteťom k tomu, že sbieha sa (jeden) zločin s inými trestnými činmi, trest uložený na zločin, ktorý — vzhladom' k tomu, že trestom na zločin podla § 349, odst. 1, tr. zák. stanoveným, je dočasný trest na slobodě — mohol byť zvýšený o dva roky (§ 96, odst. 2, a § 98 tr. zák.). Preto nesprávné použil porotný súd pri výmere trestu tohoto obžalovaného ustanovení §§ 96 a 99 tr. zák., podla ktorých má byť pri súbehu (viac) zločinov alebo okrem nich aj iných trestných činov (prečinov a priestupkoy) užité najťažšieho trestu stanoveného na tieto činy, ktorý — je-li dočasný — može byť zvýšený o páť rokov. Porušil preto porotný súd ustanovenia §§ 1, odst. 2, 98 a 99 tr. zák., keď pri výmere úhrnného trestu odvolával sa na § 99 tr. zák. na miesto na § 98 tr. zák. Toto porušenie zákona nemálo však vlivu na ro.zsudok jednak preto, že trest, ktorý mal byť základom výměry trestu, totiž trest káznice od 10 do 15 rokov (§ 349, odst. 1 tr. zák.), nemohol by byť podla § 22, odst. 2, tr. zák. zvýšený nad hranicu 15 rokov ani s použitím § 98 tr. zák. ani s použitím § 99 tr. zák., jednak preto, že porotný súd vymeral trest nie len pod hornou hranicou trestnej sadzby, ale s použitím § 92 tr. zák. sostúpil aj pod jej spodnú hranicu, jednak preto, že porotný súd — ako nižšie bude uvedené — vo skutečnosti ustanovení §§ 96 a 99 tr. zák. vobec nepoužil, obžalovanému nevymeral súhrnný trest, ale na každý zo sbiehajúcich sa trestných činov vymeral trest osobitý. Na trestné činy, kterými bol obžalovaný J. P. vinným uznaný, sú zákonem stanovené tieto tresty: 1. na zločin účastenstva na lúpeži podla §§ 69, č. 1, 344 a 349, odst. 1, č. 2, tr. zák. podla § 349, odst. 1, tr. zák. trest káznice od desať do pátnácť rokov ako trest hlavný a podla § 354 tr. zák. strata úřadu a odňatie politických práv (strata volebného práva do obcí) ako trest vedlajší, 2. na prečin násilia proti orgánovi vrchnosti podla § 4, odst. 2, zák. čl. XL:1914 podla tohože miesta zákona trest vázenia do troch rokov ako trest hlavný a peňažitý trest do 5000 Kč ako trest vedlajší, 3. na prečin ťahkého tělesného ublíženia podla § 301, veta 3, tr. zák. podla § 302, odst. 1, sadzba 3, tr. zák. trest vázenia do šesť mesiacov ako trest hlavný a peňažitý trest do 2000 Kč ako trest vedťajší. Podla uvedeného sú na všetky tri sbiehajúce sa trestné činy zákonom stanovené ako hlavné tresty na slobodě a mal byť obžalovanému J. P. vymeraný úhrnný trest podla zásad uvedených v § 96 tr. zák. a násl. Z uvedenej už zásady § 96, odst. 1 tr. zák., podla ktorej má byť tomu, kto spáchal niekorko trestných činov, alebo ten istý trestný čin viackrát, za všetky jednotlivé činy uložený dohromiady úhrnný — tedy jediný — trest, určuje zákon výnimku v ustanovení § 102 tr. zák., podla ktorého má byť za každý čin uložený zvlášť peňažitý trest; táto výnimka prichádza však v úvahu len vtedy, keď peňažitý trest je na trestný čin uložený už samým zákonom. (Dalšia výnimka bola stanovená predpisom § 11 zák. čís. 108/1933, ktorý tu však neprichádza do úvahy.)
Postup súdu má byť pri ukládání trestu taký, že má rozhodnúť: a) najprv o tom, podla ktorej sadzby má byť trest uložený, b) potom o tom, ktorého z ustanovení §§ 90 až 92 tr. zák. použije a jaký trest v dosledku použitia toho či onoho předpisu: uloží. Pri správnom zodpovedani prvej otázky bolo preto v súdenom případe vyslovit’, že trest má byť vymeraný podla § 349 odst. 1 tr. zák., § 4 odst. 2 zák. čl. XL: 1914 a § 302 odst. 1 sadzba 3 tr. zák. so zreteťom k §§ 96 a 98 tr. zák. a s prihliadnutím k § 22, odst, 2 tr. zák. ako aj k § 102 tr. zák., tedy podla sadzby káznice od desať do pátnásť rokov (trest hlavný) a peňažitých trestov do 5000 Kč a do 2000 Kč (tresty vedťajšie), odhliadnuc od ďalších vedlajších trestov podla § 354 tr. zák. a § 3, č. 3 zák. čís. 75/1919 Sb. z. a n. Rozhodol-li porotný súd druhů otázku tak, že sú dané zákonné předpoklady pre použitie § 92 tr. zák. a že je preto odóvodnené sníženie trestu pod najnižšiu výměru trestu na čin (činy) stanoveného, mohol vymerať len jeden hlavný trest, lebo na činy, ktorými bol obžalovaný J. P. uznaný vinným, pri šetření předpisu § 96 tr. zák. viac hlavných trestov zákonom stanovených nieto. Preto vymeral-li porotný súd obžalovanému J. P. ako hlavné tresty jednak trest na slobodě káznicou v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov, jednak ipeňažitými trestmi 100 Kč a 100 Kč, uložil tresty, ktoré pri správnom: výklade a použití zákona uložiť nemal, a porušil tým zákon v ustanovení § 1, odst. 2, §§ 96 a 102 tr. zák. Poneváč však porotný súd pri výmere trestu na slobodě obžalovaného J. P. zrejme nehladel ku sbiehajúcimi sa prečinom násilia proti orgánoví vrchnosti podla § 4, odst. 2, zák. čl. XL:1914 a lahkého tělesného ublíženia podla § 301 veta 3 tr. zák., ale pre tieto trestné činy vymeral osobitne peňažité tresty ako tresty hlavné, nelze tvrdiť, že by sa porušenie zákona stalo v neproispech obžalovaného J. P. a že by tedy menovaný bol odsúdený prísnejšie, ako by to bolo možné pri správnom použití zákona, takže nie sú dané předpoklady pre opatrenie v smysle ostatného odseku § 442 tr. p.

Citace:

č. 343. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1922, svazek/ročník 3, s. 42-47.