Čís. 14965.
Služebný pomer úradníka uvedeného v § 13 zák. č. 233/1920 Sb. z. a n. (§ 22 zák. č. 243/1922 Sb. z. a n.) je povahy verejnoprávnej. Nepatrí na porad práva žaloba, ktorou sa domáhá zamestnanec obce (komisár pobrežného mýta) proti tejto zaplatenia služebných požitkov«
(Rozh. z 18. februára 1936, Rv III 974/35.)
Najvyšší súd rozsudky oboch nižších stolic zbavil účinnosti a spor z dovodu sporu prekážajúcej okolnosti, uvedenej v bode 1 § 180 Osp., podla § 182 Osp. zastavil. Dôvody:
Žalobou v tomto spore domáha sa žalobník ako zamestnanec obce (komisár pobrežného mýta) zaplatenia svojich služobných požitkov na dobu po daní ho do výslužby žalovaným mestom, na tom. základe, že usnesenie mestského zastupiteľstva o tomto penzionování bolo krajinským úradom z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené. Z ustanovení § 13 zák. č. 233/1929 Sb. z. a n. a § 22 zák. č. 243/1922 Sb. z. a n. ide na javo, že služebný pomer úradníkov uvedených v cit. § 13 je povahy verejnoprávnej. Žalobníka aj podla žalobného prednesu treba za takéhoto úradníka pokladať. Okrem toho však aj z výmeru krajinského úradu ide na javo, že v otázke penzionovania žalobníka bolo už aj Najvyšším správným súdom rozhodované. Už aj tým bola uznaná verejnoprávna povaha otázky, o ktorej rozhodnúť majú administratívne úrady. Ustanovenia zákona č. 217/1925 Sb. z. a n. nemôže sa dovolávať ani jedna strana už preto, že úrad správný nerozhodoval o nároku súkromnoprávnom.
V dôsledku toho žalobník len u administrativnych úradov môže sa domáhať platenia služebných požitkov na miesto penzie z dôvodu, že jeho penzionovanie bolo nezákonné.
Ide tu tedy o sporu prekážajúcu okolnosť, uvedenú v bode 1 § 180 Osp., ktorej si má súd všímat v každom období sporu z úradnej povinnosti, a to aj vtedy. keď rozhodnutie druhej stolice po tejto stránke nadobudlo právnu moc (§ 540 Osp. v znení čl. III. č. 10 zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.). Bolo preto treba spor zastavit.