Čís. 15709.


Správca cudzineckého majetku (Alien Property Custodian) resp. na jeho miesto zriadená úradovňa cudzineckého majetku (Alien Property Bureau) Spojených štátov severoamerických majú aj pred tuzemskými súdmi sporovú spôsobilosť podľa § 71 Osp. (§ 74 Osp.).

(Rozh. z 3. decembra 1936, Rv IV 18/36.)
Správca cudzineckého majetku v Spojených štátoch severoamerických poukázal v r. 1924 prostredníctvom čsl. vyslanectva vo Washingtone žalovaným ako domnelým dědičkám zomr. Jána S., ktorý sa začiatkom r. 1918 zabil v severoamerických doloch, jeho tamojšiu pozostalosť, keď však bolo pozdejšie zistené, že zomr. Ján S. nebol príbuz ným žalovaných, žalobou, podanou u tuzemského občianskeho súdu, domáhal se vrátenia poukázaných sum. Žalované namietaly medzi iným, že žalobník v svojej funkcii — ako správca cudzineckého majetku — nemá sporovú spôsobilosť (§ 180 č. 6 Osp.).
Súdy všetkých troch stolíc žalobe vyhovely, dotyčne spomenutej námietky Najvyšší súd v dôvodoch svojho rozhodnutie uviedol toto:
Podľa oficiálnej informácie, opatrenej v smysle § 268 Osp. prostredníctvom ministerstva spravedlnosti od vlády Spojených štátov severoamerických, otázka sporovej spôsobilosti a zastupovania úradu správcu cudzineckého majetku (Alien Property Custodian) ako aj po jeho zrušení výkonným nariadením zo dňa 1. máje 1934 č. 6694 na jeho miesto zriadenej Úradovne cudzineckého majetku (Alien Property Bureau) u štátneho departementu spravedlnosti vo Washingtone D. C., vedenej generálnym prokurátorom (Attorney General) Spojených štátov severoamerických, upravená je zákonom o zabavení majetku príslušníkov nepriateľských štátov (The Trading with the Enemy Act) zo dňa 6. októbra 1917, 40 Stát. 411 resp. zákonom o vyrovnaní válečných nárokov (Settlement of War Claims Act) zo dňa 4. marca 1928, 45 Stat. 254 v znení pozdejších noviel a prevádzajúcich nariadení k týmto zákonom vydaných ako aj všeobecne »United States Code Annotated, Tiitle 50, Appendix«. V smysle týchto ustanovení bývalý úrad správcu cudzineckého majetku bol síce orgánom vlády Spojených štátov severoamerických, ale správca úradu mal spôsobilosť byť stranou v občianskych sporoch, i. j. byť subjektom pomeru procesně-právneho a mal právo, aby bol pripustený k procesným úkonom pred súdmi Spojených štátov severoamerických s právom zastupovať alebo samostatne konať. Preto nemožno žalobníkovi hľadiac na ustanovenie §§ 71 a 74 Osp. odopreť túto sporovú spôsobilosť ani pred súdmi tuzemskými.
Žalujúca strana zastúpená je advokátom, ktorý je zapísaný u advokátskej komory, preto okolnosť, že úrad správcu bol počas sporu zrušený a na jeho miesto ako právny nástupca zriadená bola úradovňa, je hľadiac na ustanovenie § 470 Osp. 1 na osud tohoto sporu právne bezvýznamná a nemá opodstatnenosti sťažnosť, že žalujúca strana nemá sporovej spôsobilosti.
  1. § 106 Osp.
Citace:
Čís. 15709.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1236-1237.