NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5938.

Přípravný čin je každé konanie, ktorým sa prejavuje rozhodnutie ku spáchaniu trestného činu v ďalšej vonkajšej činnosti z tohoto rozhodnutia plynúcej a smeruje k uskutočneniu skutkovej podstaty zamýšlaného (úmyselného) trestného činu, avšak bez toho, že by obsahovalo započatie skutočného vykonania činu samého. “276
Zločin podla § 428 tr. zák. je samostatným trestným činom a už dokonaným, keď k němu pristúpil přípravný čin; v takom případe nemožno ani per analogiam prihliadnuť na ustanovenia o netrestatelnom pokuse podla § 67 tr. zák. a o beztrestnosti podpalačstva podla § 427 tr. zák.
(Ro,zh. zo dňa 23. júna 1937, Zm IV 115/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu spolčenia ku podpalačstvu, zmátočné sťažnosti obžalovaných A. a B. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dovodov :
Uplatňujúc dovod zmátočnosti, podla § 385, č. 1 a) tr. p., v podstatě namietajú sťažovatelia, že v súdenom případe ide len o spolčenie k zločinu podpalačstva bez toho, že by k tomu pristúpil ešte (přípravný čin, lebo činnosť obžalovaných, ktorú súdy nižších stolic uznaly za přípravné konanie, nie je vraj přípravným činom, takže nie je tu daná skutková podstata zločinu podla § 428 tr. p.
Pokial sťažovatelia pri tom v převedení zmátočných sťažnosti uvádzajú, že zistený skutkový stav v tej časti, že obžalovaní hradeli naviesť M. a potom N. k podpáleniu mlyna, nie je krytý obsahom spisov a že sa vraj bezpochyhne dokázalo, že M. z vlastnej iniciativy hladel získať N. do spolčenia — sú zmiátočné sťažnosti, ktoré takto napádajú vrchným súdom zistený skutkový stav, převedené sposobom podla § 33, odst. 3 por. nov. nepřípustným a v dosledku toho sú zákonom vylúčené.
Inak sú zmátočné sťažnosti v tomto bode bezzákladné. Zo zisténého skutkového stavu plynie, že sa M. a N. nepripojili k sdrúženiu obžalovaných v tom úmysle a za tým účelom, ktorý sledovali obžalovaní sami, a boli iba obžalovanými slubovaním odměny len nahováraní k prevedeniu podpálenia mlýna, o ktorom sa obžalovaní bez účasti M. a N. už predtým dohodli, takže ani M., ani N. nemožno považovať za členov spolčenia obžalovaných, t. j. za takých, ktorí sa spolčenia tiež zúčastnili.
Mylný je názor sťažovatelov, že přípravný čin može byť len konanie, ktorým vykonanie zamýšťaného trestného činu bolo už započaté, lebo v takomto případe by išlo už o pokus v smysle § 65 tr. z. Přípravný čin je každé konanie, ktorým sa prejavuje rozhodnutie ku spáchaniu trestného činu v ďalšej vonkajšej činnosti z tohoto rozhodnutia plynúcej a smeruje k uskutočneniu skutkovej podstaty zamýšraného (úmyselného) trestného činu zákonom stanoveného, avšak bez toho, že by obsahovalo započatie skutočného vykonania činu samého. Touto činnosťou neprivodil vinník ešte priame nebezpečie zamýšlaného výsledku, ale sa k tomu pripravoval.
Takého rázu je však — ako to súdy nižších stolic právom uznaly — aj činnosť obžalovaných, že hladajúc ako nástroj k prevedeniu umluveného plánu k tomu ochotnú osobu, snažili sa navíesť sposobom v rozsudkoch nižších súdov zistenými najprv M. a potom N. k podpáleniu J-ovho mlýna za odměnu 10000 Kč a obžalovaný A. aj slúbil za tým účelom po predchádzajúcej dohode s obžalovanými B. dodať potřebné horlaviny.
Odvolací súd preto právomi dovodil, že k spolčeniu obžalovaných k zločinu podpalačstva pristúpil aj přípravný čin, tákže sú tu dané všetky náležitosti zločinu podla § 428 tr. z., ktorým bolí obžalovaíní uznaní vinnými.
V převedení zmátočnej sťažnosti, založenej na § 385, č. 1 c) tr. p. namietajú sťažovatelia, že nakolko dvaja zo spolčených (M. a N.) predtým, než by sa niečo bolo stalo, dobrovorne ustúpili od spolčenia i od pokusu činu, ba spolčenie aj oznámili, — čin obžalovaných, ktorý sa im klade za vinu, per analogiam § 427 a § 67 tr. z. nie je trestný.
Námietka sťažovatelov nie je oprávněná, ako už bolo hoře uvedené, ani M. ani N. neboli členmi spolčenia obžalovaných, takže okolnosti, že tito prez naliehanie obžalovaných nevykonali žiadnu faktickú činnosť a spolčenie snad prezradili, neprichádžajú v úvahu pre posúdenie trestatelnosti činu obžalovaných.
Pokial sťažovatelia od toho neodvisle poukazujú vdbec na beztrestnosť činu pre upustenie od zamýšlaného podpálenia mlýna, ani táto okolnosť nevylučuje trestatelnosť obžalovaných.
Zločin podla § 428 tr. z. je samostatným trestným činom a už dokonaným, keď k němu pristúpil přípravný čin. Preto v takomto případe nemožno ani per analogiam prihliadnuť na ustanovenia o netrestatelnom pokuse podla § 67 tr, z. alebo k ustanoveniam § 427 tr. z., lebo trestnost’ spolčenia ako dokonaného trestného činu podla § 428 tr. z. nezaniká, keď aj bolo od ďalšej činnosti, totiž od skutočného podpalačstva upuštěné.

Citace:

čís. 5938. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 295-297.