Čís. 14349.

Nárok štátu na zaplatenie nedoplatkov daní a dávok z hyperochy prejímacej ceny za zabraný veľký majetok pozemkový podľa § 51 náhr. zák. zahrnuje v sebe aj rýdze osobné a teprve po prevzatí majetku štátom vzniklé daňové a dávkové závazky osoby, ktorá bola v dobe prevzatia vlastníkom. Pozemnoknižný prevod majetku po jeho prevzatí štátom na inu osobu nie je na prekážku tomuto právu štátu a to ani vtedy, keď bol štátnym pozemkovým úradom schválený.
(Rozh. z 3. V. 1935, R III 45/35.)
Smluvou zo dňa 6. VI. 1929 kúpila D. banka od P. banky nehnuteľnosti, medzi ktorými boly aj nehnuteľnosti zabrané a prevzaté Štátnym pozemkovým úradom dňa 1. okt. 1927. Túto smluvu Štátny pozemkový úrad schválil. Pri rozvrhu prejímacej ceny, konanom 9. júna 1934, prikázal súd prvej stolice hyperochu prejímacej ceny bernému úradu na čiastočné krytie zvláštnej zárobkovej dané, zaťažujúcej P. banku za roky 1927—1930.
Rekurzný súd rekurzu D. banky nevyhovel z dôvodu, že nárok štátu na zaplatenie nedoplatkov daní a dávok z hyporochy prejímacej ceny za zabraný veľký majetok pozemkový podľa § 51 náhr. zák. zahrnuje v sebe aj rýdze osobné a teprv po prevzatí majetku štátom vzniklé daňové a dávkové závazky osoby, ktorá bola v dobe prevzatia vlastníkom a že pozemnoknižní prevod majetku po jeho prevzatí štátom na inú osobu nie je na prekážku tomuto právu štátu a to ani vtedy, keď bol Štátnym pozemkovým úradom schválený.
Najvyšší súd dovolaciemu rekurzu nevyhovel. Dôvody: Rekurzným súdom zaujaté právne stanovisko je v súlade tak s ustanovením § 51 náhradového zákona ako aj so stále sledovanou súdnou praxou. V poslednejšom smere treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 5288 Sb. n. s., podľa ktorého spadajú pod predpis cit. § 51. náhrad zákona aj také verejné nároky daňové a dávkové, ktoré nesúvisia s nehnuteľnosťami a sú rýdze osobnými záväzkami vlastníka zabraného a prevzatého majetku.
Pre prikázanie osobných priamych daní a verejných dávok, ktoré je vlastník dlžen, podľa § 51. náhr. zákona nie je rozhodným deň prevzatia, lebo — ako v citovanom už rozhodnutí bolo podrobné odôvodnené — má erár nárok, aby mu z hyperochy vlastníkovi pripadajúcej boly poukázané všetky ďalšie dané a dávky, ktoré zaplatiť je vlastník povinný.
Sťažovateľka tedy nepreukázala ňou tvrdenú nezákonnosť potvrdzujúceho rozvrhového usnesenia rekurzného súdu, ako prípustný dôvod dovolacieho rekurzu v smysle § 46 zákona č. 100/1931 Sb. z. a n. v znení čl. V. odst. 1. zák. č. 251/1934 Sb. z. a n., bolo preto rozhodnúť, ako je vo výroku uvedené.

Citace:

č. 14349. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1016-1017.