NPD documents search: Váž. civ., 20 (1938)

Čís. 16437.

Dôvodu služebného záujmu podľa lit. e) odst. 3 § 115 služ. por. možno k preloženiu železničného zamestnanca do trvalej výslužby použiť len vtedy, keď skutkový základ tohoto opatrenia nespadá pod žiaden z dôvodov uvedených pod lit. a)—d) cit. §u.1)
(Rozh. z 1. októbra 1937, Rv III 506/37.)
Žalobník, definitívny pomocný zriadenec čsl. štátnych železníc, bol dna 11. apríla 1933 z úradnej moci preložený do trvalej výslužby. V penzijnom dekréte riaditeľstva štátnych železníc v K. bolo uvedené len, že sa tak deje z dôvodu služebného záujmu podľa lit. e) odst. 3 § 155 služ. por. Podľa tvrdenia žalobníka skutočným dôvodom jeho preloženia do trvalej výslužby bolo, že podľa posudku úradného šéflekára má len jedno oko zdravé a že je služby na trati, ku ktorej bol určený, trvale neschopný. Žalobou domáhal sa toho, aby bolo vyrieknuté, že jeho preloženie do trvalej výslužby je neúčinné a že žalovaný štát povinný je platiť mu až do nového upravenia jeho služebného pomeru dosavádne jeho služebné požitky.
Oba nižšie súdy žalobe vyhovely. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovaného štátu zamietol.
Dôvody:
Rozhodnutím riaditeľstva štátnych železníc v K. z 11. apríla 1933 čís. 126420/2-1-1933 bol žalobník preložený z úradnej moci do trvalej výslužby z dôvodu služebného záujmu podľa lit. e) odst. 3 § 115 služ. por. bez udania, v čom spočívá služebný záujem, ktorý vyžaduje jeho odstránenie zo služby. Zistenie nižších súdov, že sa tak stalo na základe posudku šéflekára riaditeľstva, že žalobník má zdravé len jedno oko a že je služby na trati trvale neschopný, je v súhlase so vzťažnými spismi čís. 10007/162-1-1935 a čís. 10003/662-1-1934 riaditeľstva štátnych železníc v K. Ide o platnosť preloženia žalobníka do trvalej výslužby.
V rozhodnutí Úr. sb. č. 2216 bolo vyrieknuté, že preloženie do trvalej výslužby z moci úradnej je protiprávne a neúčinné, ak nie je skutkové naplneěný podklad toho dôvodu [lit. a)—e) odst. 3 § 115 služ. por., ktorého pri tom železníčna správa vôči svojmu zamestnancovi použila. Jádro sporu je tedy v tom, či železničná správa oprávněná bola použiť k preloženiu žalobníka do trvalej výslužby dôvodu služebného záujmu podľa lit. e).
Trvalosť postavenia podľa VIII oddielu služ. por. patrí k zaručeným právom zamestnanca (§ 40 č. 12) a dôvody, z ktorých ho možno dať z úradnej moci do trvalej výslužby, sú pevne uvedené v odst. 3 § 115 pod lit. a)—e). Z ich úpravy — samostatného uvedenia dôvodov lit. a)—d) vedľa dôvodu služebného záujmu podľa lit. e) — je nepochybné, že dôvodu služebného záujmu podľa lit. e) možno použiť len tam, kde skutkový podklad preloženia do trvalej výslužby nespadá pod žiaden z dôvodov lit. a)—d). Správnosť toho je podoprená aj úvahou, že pre nárok zamestnanca na penziu je bez významu, z ktorého dôvodu bol preložený do výslužby (čís. 2 odst. 1 § 7 stanov penzijného fondu česl. štátnych železníc).
Bolo už rečené, že pravým dôvodom preloženia žalobníka do trvalej výslužby bolo, že má zdravé len jedno oko a že je služby na trati, ku ktorej bol určený, trvale neschopný; ide o telesnú vadu dotýkajúcu sa schopnosti konať službu, tedy o dôvod, ktorý treba posudzovať podľa lit. a) — neschopnosť k službe — a ktorý mohol by byť po prípade základom pre preloženie do trvalej výslužby podle tohoto dôvodu, nemôže však byť základom pre dôvod lit. e), ktorého železničná správa vo skutočnosti použila.
Námietku žalovaného státu, že by preloženie žalobníka do trvalej výslužby eventuálne obstálo podľa lit. a), stačí odkázať na rozhodnutie Úr. sb. č. 2216.
Správne tedy rozhodly súdy nižších stolíc, že žalobník bol neprávom preložený do trvalej výslužby a že činný pomer jeho služby nebol tým dotknutý.

Porov.: Úr. sb. č. 2216.*

Citace:

Čís. 16437. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 477-478.