Čís. 5818.Předpis § 343, odst. 1, čís. 6 tr. p. vylučuje z rozhodovania o věci nielen toho porotců, u ktorého bola překážka v době samého pojednávania, ale aj toho, u ktorého jestvovala v době sostavenia soznamu porotcov tak služebných ako aj ročných la prvotných.(Rozh. zo dňa 9. februára 1937, Zm III 603/36.)Najvyšší súd v trestnej věci pre zločin podpalačstva, vyhovujúc zmátočnej sťažnosti obžalovaného, z dovodu zmátočnosti podla § 29, čís. 3 por. nov. zrušil rozsudek porodného súdu s celým pokračováním, ktoré následovalo na úkon, zakladajúci zmatočný dovod, vrátil trestnú vec krajskému ako porotnému súdu k novému pojednávaniu a rozhodnutiu a zmátočnú sťažnosť veřejného žalobců vcelku a zbývajúcu časť zmátočnej sťažnosti obžalovaného poukázal na toto rozhodnutie.Z dóvodov:Zmátočnej sťažnosti obžalovaného, pokiať je založená na dóvode zmátočnosti podla § 29, čís. 3 por. nov., nelze odopreť oprávnenie.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní je zřejmé, že sa vynesenia rozsudku ako porotca zúčastnil M. Po skončení pojednávania bolo zistené, že tento porotca bol rozsudkem krajského súdu zo dňa 18. apríla 1934 odsúdený pře návod ku zločinu pokračujúcej krádeže podla § 69, čís. 1, §§ 333, 336, čís. 4 tr. p. a § 48 tr. nov. do žalára na 8 mesiacov a ku strate úřadu na 3 roky a velebného práva do obcí na 3 roky, a to bezpodmienečne, že vrchný súd, rozhodujúc o odvolaní tak veřejného žalobců, ako aj M., rozsudkem zo dňa 10. januára 1935 potvrdil prvostupňový rozsudek a že najvyšší súd zčásti odmietol a zčásti zamietol zmátočnú sťažnosť M. usnesením zo dňa 8. januára 1936. Podla § 29, čísi 3 por. nov. je ilovodom zmátočnosti, zúčasťnil-li sa vynesenia rozhodnutia taký porotca, ktorý mal byť podla § 343 tr. p. vy- lúčený z vybavenia věci. Tento předpis v bode 6. prvého odstavca a v odstavci druíiom ustanovuje, že sa nemóže zúčastniť vybavenia věci porotca, ktorý by nemohol byť pojatý do soznamu porotcov — okrem iných dóvodov — preto, že sa proti němu vedie trestné pokračovanie. Vylučuje tedy tento předpis podla svojho znenia, menovite podla času a sposobu slovies v nom užitých, a podla svojho účelu nielen toho poroku, proti ktorému uvedená vada je v době samého pojednávania, ale aj takého porotců, proti ktorému vada tá jestvovala v době sostavenia soznamu porotcov, tak služebných ako aj ročných a prvotných. Ročný soznam porotcov bol v tomto případe hladiac na ustanovenie § 12 zákona čís. 278/1919 Sb. z. a n. bezpochybne sostavený najpozdejšie v novembri 1935. Podla hoře opísaných rozsudkov yiedlo sa vtedy proti M. trestné pokračovanie, lebo vtedy bolo už sice po rozsudku odvolacieho súdu, ale nebolo ešte najvyšším súdom rozhodnuté o zmátočnej sťažnosti obžalovaného M. V době sostavenia ročného soznamu (tiež aj soznamu služebného) bol preto M. v smysle § 2 zákona čís. 278/1919 Sb. z. a n. nespósobilý k úřadu porotců právě preto, že sa proti němu viedlo trestné pokračovanie, v ktorom bol obžalovaný pre zločin alebo trestný čin, stihateťný z úradnej povinnosti a spáchaný zo zištných a nečestných pohnútok, a nemal preto byť pojatý už v době ich sostavenia do žiadneho z uvedených soznamov porotcov, a to právě z dovodu opísaného v § 343, odst. 1, čís. 6 tr. p. Keď prez to sa zúčastnil vynesenia rozhodnutia, je tu zmátok podla § 29, čís. 3 por. nov.Sťažovatel sa dozvěděl podla prevedenia zmátočnej sťažnosti o spomenutom vylučovacom ddvode až dňa 14. októbra 1936, tedy až za 2 dni po rozhodnutí súdu prvej stolice. Zo spisov neplynie opak a nelze preto tvrdit’, že v době sostavenia lavice porotcov o onom dovode zmátočnosti vedel; nie je tu tedy dovod podla 2. odst. § 29 por. nov., pre ktorý by nemohol dóvod zmátočnosti dodatočne uplatňovat.Dosledkom toho bolo vyhovené zmátočnej sťažnosti obžalovaného, poklať sa v nej uplatňuje opísaný dóvód zmátočnosti, napadnutý rozsudek porotného súdu bol na základe § 34, odst., 1 por. nov. a § 404, odst. 1 tr. p. zrušený a vec vrátená tomuto súdu k novému pojednávaniu a rozhodnutiu.