NPD documents search: Váž. civ., 6 (1924), sv. 2

Čís. 5749
.
Manželský otec, pokial nebol súdom pravoplatné zbavený otcovskej moci, nemóže sa dopustiť zločinu podla § 317 tr. zák.
Po subjektivnej stránke vyžaduje sa k zločinu podla § 317 tr. zák. vedomie protiprávnosti činu.
(Rozh. zo dna 19. novembra 1936, Zm III 444/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti J. S. pre zločin lúpeže dieťaťa podla § 317 tr. z. zamietol zmátočnú sťažnosť poškodenej.
Dóvody:
Poškodená uplatňuje dovod zmátočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. por. vyvodzujúc, že skutková podstata zločinu lúpeže dieťaťa podla § 317 tr. z. je daná, keď bolo zistené, že dieťa bolo obžalovanému odobrané rozhodnutím súdu, ktoré súdne opatrenie je s hradiska inkrimínováného trestného činu rovnocenné s tým, ako keby bol obžalovaný zbavený otcovskej moci. S týmto právmym názorom nelze súhlasíť. Podla § 317 tr. z. má byť pre zločin lúpeže dieťaťa potrestaný ten, kto dieťa mladšie 14 rokov proti jeho voli z moci jeho rodičov, opatrovníka alebo dozorců; násilím, isťoui alebo hrozbou unesie alebo vo svojej moci zadrží. účelom zákona je, aby také dieťa nebolo odnímané z opatery toho, kto je podra zákona oprávněný a povinný starať sa o jeho výživu, výchovu a zaopatrenie.
Je zistené, že obžalovaný je otcom díeťaťa T. S., narodeného z jeho manželistva s R. S. dna 1. februára 1932, že nebol súdom zbavený otcovskej moci nad týmto dieťaťom, ale že následkom rozlukového sporu rodičov dieťaťa okresný súd v B. usnesením zo dňa 9. marca 1934 len nariadil, aby dieťa bolo odovzdané do opatery jeho matiky R. S. Ďalej je zistené, že tomuto usneseniu okresnébo sudu bolo vyhovené dňa 17. apríla 1935, že však už dňa 24. apríla 1935 obžalovaný dieťa z opatery jeho matky vzal k sebe. Třeba súhlasiť s právnym stanoviskom vrchného súdu, že obžalovaný ako manželský otec T. S., pokial nebol súdom pravoplatné zbavený otcovskej moci, nemohol sa dopustiť zločinu podla § 317 tr. z. Keby sa však aj odhliadlo od tohoto právneho názoru, bolo by třeba uvážit, že podla ďalšieho zistenia vrchného súdu obžalovaný po odobratí dieťaťa z bytu jeho matky išiel bezodkladné aj s dieťaťom k okresnej pečlivosti o mládež a k okresnémiu súdu a že podla spisov okresného súdu v B. obžalovaný tohože dňa podal žiadosť, aby dotyčné umiestenia dieťaťa bolo učiněné nové opatrenie. Z toho bezpečno plynie, že úmyslom obžalovaného nebolo odňať dieťa z mioci jeho oprávněného zákonného dozorců, ale že, súc si vědomý svojej povinnosti pečovať o výživu, zaopatrenie a výchovu svojho dieťaťa, učinil krok, ktorý je predmetom tohoto trestného pokračovania, len vo snahe o jeho lepšie umiestenie, domnievajúc sa ať už právom či neprávom, že umiestenie dieťaťa v byte jeho matky nevyhovuje týmto záujmom. Skutková podstata trestného činu, z ktorého je obžalovaný viněný, nebola by tedy ani v tomto případe daná po subjektívnej stránke, lebo by schádzalo vědom ie protiprávnosti činu.
Obžaloba tvrdila, že skutková podstata zločinu podla § 317 tr. zák. je daná i preto, že obžalovaný svoje dieťa vo svojej moci protiprávné zadržal, lebo nevyhověl žiadosti jeho matky o vrátenie dieťaťa. Táto skutková podstata popríchádza do úvahy pri zistení, že matka R. S. dňa 29, apríla 1935 před úradom okresnej pečlivosti o mládež v B. přehlásila výslovné, že netrvá na tom, aby dieťa bolo u nej a že tým súhlasila s umiestením dieťata u jeho otca — obžalovaného — žiadajúc len, aby na výchovu jeho bolo úradne dozerané. Je preto zmátočná sťažnosť v celom rozsahu bezzákladná a bola preto podla § 36, odst. 1 por. nov. zamietnutá.

Citace:

čís. 5749. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 511-512.