NPD documents search: Váž. tr., 1-2 (1919-20)

Čís. 16245.

I. Ak predavateľ dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti (dodatek III. k vl. nar. č. 144/1922 Sb. z. a n.), ktorú kupitel' neprevzal, včas nezaplatil a v dôsledku toho bolo na nehnuteľnosť vložené exekučné záložné právo, je kupiteľ zavinením prodavateľa skrátený v svojom vlastnickém práve a môže požadovať, aby ho predávateľ tohoto zaťaženia sprostil (opatril výmaz exekučného záložného práva).1)
II. Rozhodovať o vzniku, trvaní a zániku dávek povahy verejno-právnej povolané sú nie súdy, ale príslušné administratívne úrady.2)
(Rozh. z 20. máje 1947, Rv III 53/37.)
Žalobkyňa a jej manžel kúpili dňa 30. juna 1922 od žalovaných nehnuteľnosť. Na základe kúpopredajnej smluvy vymeralo mesto T. dňa 6. októbra 1923 žalovaným dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti v sume 23062,50 Kč. Žalovaní dávku nezaplatili. V r. 1930 zajistilo si mesto dávku vkladom exekučného záložného práva na predanú nehnuteľnosť, zapísanú v pozemkovej knihe na meno žalobkyne. V kúpopredajnej smluve ani žalobkyne, ani jej manžel platenie dávky na sebe neprevzali. — Žalobkyňa domáhala sa žalobou rozsudkového výroku, že žalovaní, povinní sú postarať sa na vlastné útraty o vklad výmazu tohoto záložného práva alebo složiť do súdneho depozitu 23062,50 Kč s prísl. Žalovaní namietali najmä, že vklad exekučného záložného práva nestal sa po práve, lebo dávka sa nevymáhaním po dobu šest rokov premlčala.
Súdy všetkých troch stolíc žalobě vyhověly, Najvyšší súd z týchto dôvodov:
Podra § 13 pravidiel o dávke z prírastku hodnoty nehnuteľnosti (dodatok III. k vl. nar. zo dňa 27. apríla 1922, čís. 143 Sb. z. a n. a zák. z 12. augusta 1921, čís. 329 Sb. z. a n.) postihuje dávka scudziteľa nehnuteľnosti, tento je dlžníkem a nabyvatel za dávku len ručí. Podľa nenapadnutého zistenia odvolacieho súdu neprevzala žalobkyňa a jej manžel na seba zaplatenie dávky za žalovaných. Žalovaní dávku včas nezaplatili (§ 32 cit. pravidiel) a v dôsledku toho bolo vložené na nehnuteľnosti žalobkyne, kupené od žalovaných, exekučné záložné právo. Týmto záložným právom je žalobkyňa skrátená v svojom vlastníckom práve zavinením žalovaných, ktorí na toto zaťaženie nehnuteľnosti žalobkyne pre svoj dlh, keď žalobkyňa dávku neprevzala, nároku nemajú. Je preto oprávnený nárok žalobkyne, aby ju žalovaní tohoto zaťaženia sprostili, t. j. výmaz exekučného záložného práva opatrili.
Rozhodovať o vzniku, trvaní a zániku dávok povahy verejnoprávnej, nie sú povolané súdy, ale príslušné úrady administratívine. V dôsledku toho mohla by námietka. žalovaných, že vklad exekučného záložného práva nestal sa po práve — poneváč povinnosť žalovaných zaplatiť dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti zanikla premlčaním, resp. že obec nebola oprávnená dávku proti nabyvateľovi uplatňovat, pretože nepreukázala, že dávka sa nedá na scudziteľovi vymôct — prísť v úvahu len vtedy, keby žalovaní preukázali tieto okolnosti pravoplatným rozhodnutím príslušných administratívnych úradov.

Rovnako: Sb. n. s. č. 12653.*
Porov.: Úr. sb. č. 1960.**

Citace:

Čís. 16245. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 73-74.