NPD documents search: Váž. tr., 8 (1926)

Čís. 15645.

I. Svážanie obilia mlynárom od zemedelcov a rozvážanie mlynských produktov týmže pre zemedelcov (»čuvarovanie«) samo o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže; môže však byť v takomto rozpore, keď sa deje proti záväzku, výslovne prevzatému voči iným súťažiteľom (dohodnutiu mlynárov). 1
II. Uvalením konkurzu pozbývá žalobník spôsobilosť byť stranou aj v spore podľa zákona proti nekalej súťaži, a to nielen keď ide o žalobu o odškodné, ale ajkeď ide o žalobu zdržovaciu.
(Rozh. z 13. novembra 1936, Rv IV 699/34.)
Žalobník, majitel mlýna, domáhal sa žalobou proti žalovaným, tiež majiteľom mlyna, aby boli odsúdení 1. zdržať sa v budúcnosti vybubnovaním ponúkať zákazníkom bezplatnú dopravu leh obilia do mlyna k zomletiu a dopravu mlynských výrobkov z mlyna k nim, a toto im aj poskytovať, a ďalej 2. zaplatit 30000 Kč odškodné. Svoju žalobu oprel žalobník o to, že žalovaní podpísali dohodnutie mlynárov, podľa ktorého sa dohodu uzavierajúci zaviazali zdržať sa sváženia obilia od zemedelcov a rozvážania mlynských produktov pre zemedelcov (čuvarovania) pod pokutou 2000 Kč, na ktorú sumu dali žalovaní aj zmenku.
Na strane žalobníka vstúpili do tohoto sporu ako vedľajší intervenienti aj iní mlynári. Behom sporu bol na žalobníka uvalený konkurz a do sporu vstúpil správca konkurznej podstaty. Oba nižšie súd zdržovacej žalobe vyhovely a žalobníkovi prisúdily odškodné v sume 2000 Kč. Odvolací súd vedľajšiu intervenciu odmietol.
Najvyšší súd rekurz vedľajších intervenientov odmietol, ich žiadosti ako aj žiadosti pôvodného žalobníka o doručenie odpisu dovolacej žiadosti žalovaných resp. aj odpisu dovolacej odpovedi žalujúceho správcu konkurznej podstaty nevyhovel a rozsudok odvolacieho súdu — nedotýkajúc sa jeho výroku o odmietnutí vedľajšej intervencie — rozviazal a uložil tomuto súdu, aby ďalej pokračoval a znova rozhodol.
Dôvody:
Žiadosť pôvodného žalobníka o doručenie odpisu dovolacej žiadosti žalovaných a odpisu dovolacej odpovedi žalujúceho správcu konkurznej podstaty tohoto pôvodného žalobníka bolo treba zamietnuť. O žalobách podľa zákona proti nekálej súťaži, a to nielen o žalobe o odškodné, ale ani o žalobe zdržovacej, o ktoré v súdenom prípade ide, nemožno tvrdiť, že by sa vôbec netýkaly imania náležejúceho do konkurznej podstaty v smysle § 7, odst. 3 resp. § 8, odst. 1 konk. por., keďže nejde tu najmä vôbec o nejaké, tým menej osobné plnenie úpadcovo, ale naopak o plnenie jeho odporom. Uvalením konkurzu stratil tedy pôvodný žalobník podľa cit. § 8 spôsobilosť byť stranou v súdenom spore a nie súc už stranou, nemôže už do tohoto sporu zasahovať a nemôže tedy mať nárok ani na doručenie spomenutých spisov.
Pokiaľ sa týká dovolacej žiadosti žalovaných, je sice pravda, že t. zv. čuvarovanie — t. j. keď ponúka a keď poskytuje mlynár zákaznikom dopravu ich obilia do mlyna k zomletiu a potom dopravu mlynských výrobkov z mlyna — samo o sebe nie je v rozporu s dobrými mravmi súťaže. To dovodil Najvyšší súd už v rozhodnutí uverejnenom v Úr. sb. čís. 2569 resp. Sb. n. s. čís. 15091 a stačí preto na tieto dôvody poukázať. Má tedy sice dovolacie žiadosť po tento stránke pravdu, lenže odvolací súd nevychádzal v svojom odsudzujúcom rozsudku len z onoho púheho fakta svážania a rozvážania obilia, ale — práve tak ako súd I. stolice — výslovne z toho, že žalovaní tak konali proti výslovne prevzatému zävazku. Keby to bolo pravda, nemohlo by byť pochybnosti o tom, že takéto konanie bolo by v rozpore s dobrými mravmi súťaže, nakoľko by ním žalovaní za chrbtom ostatných spolusmluvníkov, dohodou viazaných, záludne ťažili z tejto situácie.

Srov.: Úr. sb. 2569 (Sb. n. s. 15091).

Citace:

Čís. 15645.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1141-1142.