Čís. 4657.Vymeranie úhrnného trestu je zákonom vylúčené, ak bol podmienečne odsúdený v skušobnej lehote znova odsúdený pre zločin bezpodmienečne.(Rozh. zo dňa 14. marca 1933, Zm III 78/33.)Najvyšší súd v trestnej věci proti F. B. pre zločin podľa § 307 II tr. zák. atď., zavedenej před krajským súdom v Bratislavě a tamže v smysle §§ 517, 518 tr. p. vybavenej zmätočnú sťažnosť obžalovaného zamietol.Z dôvodov:Najvyšší súd pri preskúmaní veci zbadal toto: Trestný čin, pre ktorý bol F. B. odsúdený rozsudkom krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. januára 1932, bol spáchaný 5. augusta 1931, tedy po vynesení a po pravoplatnosti rozsudku toho istého súdu zo dňa 24. októbra 1929, ktorým bol odsúdený podmienečne. Išlo tedy o prvý případ § 6 č. 4 zák. č. 562/1919, totiž, že podmienene odsúdený bol v skušobnej době odsúdený pre zločin bezpodmienečne, čo je sice dôvodom k nariadeniu výkonu prvého podmieneného trestu, avšak podľa výslovného ustanovenia zákona nesmie byť v takom prípade vymeraný úhrnný trest. Rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 24. septembra 1932 číslo Zm III 321/32, na ktoré sa odvolává štátne zastupiteľstvo pri zpätvzatí svojho opravného prostriedku, vzťahuje sa na druhý případ § 6 č. 4 zák. číslo 562/1919, totiž, keď trestný čin, o ktorom bolo rozhodnuté, bol spáchaný před vynesením rozsudku uloživšieho podmienečný trest. V súdenom případe tedy nemaľ byť vymeraný úhrnný trest, poneváč však sa to stalo v prospech odsúdeného, nemohol najvyšší súd bez opravného prostriedku verejného žalobcu zrušiť rozsudok krajského súdu.