Čís. 16536.

Písomné uvedomenie, dané banke majiteľom vkladu viazaného na jeho podpis, že táto môže vklad vyplatiť určitej (podľa mena označenej) osobe, neznamená devikuláciu vkladu, preto banka je povinná náhradou škody voči majiteľovi, ak vklad vyplatila inej osobe, predloživše vkladnú knížku, bez splnenia podmienok, stanovených vinkulačnou klauzulou.
(Rozh. z 18. novembra 1937, Rv III 461/37.)
Martin K. mal vložené peniaze u P. banky na vkladnú knižku č. 8610, ktorej pokračováním bola knížka č, 13842. Vkladná knížka bola vinkulovaná tým spôsobom, že vklad môže byť vyplatený len proti podpisu vkladateľa Martina K. Keď Martin K. odcestoval do Ameriky, nechal vkladnú knížku v úschove u svojej manželky a z Ameriky uvedomil P. banku dopisom zo 4. februára 1932, že dovoľuje, aby celý vklad, bol vyplatený jeho manželke. Manželka Martina K. vybrala z vkladnej knížky dna 25. februára 1932 15.000 Kč, zbytok bol vedený naďalej na vkladnej knižke č. 13842, ktorá vykazovala ku dňu 30. apríla 1935 saldo 25.499 Kč 50 hal. P. banka vo vyrovnacom pokračovaní, skončenom dňa 10. júla 1934, zaviazala sa na zaplatenie 75% zo súm pohľadávok svojich veriteľov, tak že 25% bolo z vkladu odpísané. Likvidáciu P. banky konala L. banka, ktorej bolo sdelené, že vklad Martina K. je vinkulovaný a že výplata môže sa stať len proti podpisu Martina K. alebo jeho manželky, ktorých totožnosť má byť riadne zistená. Likvidujúca L. banka vyplatila zbývajúci vklad neznámej osobe, ktorá jej vkladnú knižku predložila. — Martin K. domáhal sa žalobou na P. banke zaplatenia 25499 Kč 50 hal. tvrdiac, že vkladná knížka bola jeho manželke ukradnutá a bola likvidujúcou L. bankou vyplatená neznámému mužovi, ktorý sa jej predstavil ako Martin K.
Súd prvej stolice žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaná P. banku, aby zaplatila žalobníkovi 25499 Kč 50 h v smysle vyrovnania z 10. júla 1934, t. j. 19124 Kč 60 hal. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice čiastočne zmenil a prisúdil žalobníkovi 25499 Kč 50 hal. s prisl. bez ohľadu na vyrovnanie z 10. júla 1934.
Najvyšší súd obnovil rozsudok súdu prvej stolice.
Dôvody:
Podľa stavu veci, ktorý odvolací súd formálne správné zistil, a ktorý je preto smerodajný v dovolacom pokračovaní, sporný vklad bol viazaný (vinkulovaný) tak, že mohol byť vyplatený len proti podpisu žalobníka Martina K, Táto vinkulácia vkladu je vinkuláciou pravou natoľko, že bola výplata vkladu viazaná na podpis žalobníka, oprávňujúci na vybranie Vkladu. Vinkulačná klauzula bola učinená aj v knihách žalovanej banky, aj na vkladných knižkách č. 8610 a 13842.
Správné je stanovisko odvolacieho súdu, že dopis žalobníka zo 4. februára 1932 neznamená zrušenie pôvodnej vinkulácie, ale len, že žalobník dal v smysle vinkulácie svoji podpis k tomu, aby jeho manželka mohla hoci celý vklad vybrať, žalobník však dotyčné pripadne nevybraného vkladu zostal naďalej vlastníkom a na nevybranú čiastku sa vztahovala naďalej pôvodná vinkulácia. To vysvitá aj zo samého faktu, zisteného súdom prvej stolice na základe, dát pojednávania konaného v miestnostiach L. banky v Ž,, kde boly Obchodné knihy žalovanej strany, že aj po vyplatení části vkladu manželke žalobníka — na základe dopisu tohoto zo 4. februára 1932 zostala v knihách žalovanej banky vyznačená vinkulačná klauzula podľa pôvodného znenia, a že táto klauzula podľa pôvodného znenia je uvedená aj na poslednej strane vkladnej knižky č. 13842, na ktorej sa končia zápisy sumou 25499 Kč 50 hal.
Preto je správné stanovisko odvolacieho sudu, že vklad po výšku nevybranej časti bol naďalej vlastníctvom žalobníka, že Vkladná knižka č. 13842 aj po dopise žalobníka zo 4. februára 1932 zostala pôvodným spôsobom vinkulovaná, mohla byť bez podpisu žalobníka vyplatená iba manželka žalobníka, preto pre inú osobu vkladná knižka bez podpisu žalobníka nebola papierom majiteľovi svedčiacim a žalovaná banka inej osobe vklad vyplatiť nebola oprávnená bez náležitého zistenia, či je učinené zadosť podmienke vinkuilácie, na ktorú bola výplata vkladu viazaná.
Že si žalovaná banka bola toto vedomá a sama tomu tak rozumela,, vysvitá z trestných spisov, na ktoré sa nižšie sudy odvolávajú, podľa ktorých bolo sdelené filiálkou L. banky v Ž. L. banke v R., ktorá konala likvidáciu žalovanej P. banky, že vklad je vinkulovaný a výplata môže sa stať len proti podpisu Martina K., alebo jeho manželky Marie K., ktorých totožnosť má byť riadne zistená.
Keď sa výplata stala bez povšimnutia vinkulácie a bez riadneho zistenia totožnosti oprávnenej osoby, ide to na vrub žalovanej banky, ktorá je za vklad a za konanie osoby výplatu vykonavšej zodpovedná a týmto platením nie je voči žalobníkovi deliberovaná.
Proto právem určily nižšie súdy zaviazanosť žalovanej banky na zaplatenie sumy vkladu ako náhrady žalobníkovej škody.
Že by žalobník bol býval konal v dorozumení s neznámou osobou, ktorá vkladnú knižku z držby jeho manželky neprávom odňala, žalovaná banka nedokázala a ináč škoda nenastala z toho, že bola vkladná knižka ukradnutá, ale z toho, že bola neznámej osobe, ktorá ju predložila, honorovaná bez toho, že by bolo vyhovené podmienkami vinkulácie.
Aj keď bola vkladná knižka neznámým páchateľom odňatá z držby manželky žalobníka, nemôže prísť žalobník ako vlastník vkladu ešte nevybraného do lepšieho položenia, než keby mal v držbe vkladnú knižku. Žalovaná banka by bola bývala povinná vyplatiť vklad podľa podmienok vyrovnania len proti preukázaniu a odovzdaniu vkladnej knižky žalobníkom, a kým to nebolo splnené, nebola žalovaná banka a ani nemohla byť v opozdení s vyplatením vkladu v medziach vyrovnania a môže mať žalobník škodu len po výšku takej sumy, ktorá mu ušla vyplatením neoprávnenej osobe v medziach vyrovnania žalovanej banky, a to je podľa vkladnej knižky a podmienok vyrovnania suma 19124 Kč 60 hal., ktorú prisúdil súd prvej stolice. Preto bol obnovený v tejto časti rozsudok súdu prvej stolice.
Je však základná dovolacia sťažnosť, že odvolací súd porušením hmotného práva prisúdil žalobníkovi celý vklad bez ohradu na nútené vyrovnanie žalovanej strany.

Citace:

Č. 5212. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 7/2, s. 686-687.