Čís. 6194.

Z ustanovenia § 79, odst. 2 tr. p. neplynie, ani že by nebolo dovolené doručiť súdne rozhodnutie súkromnému žalobcovi, keď preukázal advokáta alebo oprávneného zmocnenca k prijatiu doručovaných spisov, ani že doručenie súdneho rozhodnutia v takom prípade súkromnému žalobcovi je neúčinné voči jeho právnemu zástupcovi.
(Rozh. zo dňa 6. mája 1938, Zm III 9/38.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre prečin pomluvy tlačou následkom zmätočnej sťažnosti z úradnej povinnosti zrušil z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 11 tr. p. rozsudok vrchného súdu s celým pokračovaním nasledujúcim po podaní obžalovacieho spisu čo do obžalovaného A. a podľa § 387, odst. 4 tr. p. z dôvodu súvislosti aj čo do obžalovaného B. a trestné pokračovanie podľa § 276, odst. 1 a § 277, odst. 2 tr. p. zastavil.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného sudu ohlásil obžalovaný A. zmätočnú sťažnosť bez bližšieho označenia, ktorú po doručení vyhotovenia rozsudku neodôvodnil.
Pri preskúmaní veci z úradnej povinnosti presvedčil sa najvyšší súd, že rozsudok vrchného sudu je zmätočný podľa § 384, čís. 11 tr. p., ktorého zmätku treba podľa § 384, posl. odst. tr. p. vždy dbať z úradnej povinnosti.
Krajský súd sprostil obžalovaných podľa § 326, čís. 3 tr. p. obžaloby na tom základe, že súkromný žalobca podal obžalovací spis na poštu dňa 20. mája 1935 — 19. mája bola nedeľa — hoci mu usnesenie o skončení vyšetrovania s výzvou podľa § 276, odst. 1 tr. p. bolo doručené dňa 3. mája 1935, tedy po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pätnásťdennej, a následkom opoždeného podania žaloby je tu dôvod vylučujúci zavedenie trestného pokračovania.
Naproti tomu vrchný súd uznal obžalobu za včas podanú, poieváč zmienené usnesenie bolo právnemu zástupcovi súkromného žalobcu doručené 4. mája 1935 a následkom toho treba obžalobu odovzdanú na poštu dňa 20. mája 1935, hľadiac na to, že 19. mája 1935 bola nedeľa, považoval za podanú v zákonnej pätnásťdennej lehote.
S názorom vrchného súdu nemožno súhlasiť. Doručenie, ktoré sa stalo dňa 3. mája 1935 do rúk súkromného žalobcu, nemožno považovať za neplatné a nebolo by ani vtedy neplatné, keby súkromný žalobca bol výslovne žiadal, aby súdne rozhodnutia boly doručované jeho právnemu zástupcovi. Čo do doručenia súdnych rozhodnutí platia ustanovenia hlavy 7. tr. p. Ustanovenie § 79, odst. 1 tr. p. dovoľuje doručit’ súdne rozhodnutia — okrem predvolaní — buď strane alebo jej preukázanému zmocnencovi (právnemu zástupcovi). Z toho plynie, že doručenie usnesenia o skončení vyšetrovania s výzvou podľa § 276, odst. 1 tr. p. súkromnému žalobcovi bolo platné, lebo vyhovovalo predpisu § 79, odst. 1 tr. p. a nestalo sa neplatným tým, že súd nariadil doručenie tohoto usnesenia aj právnemu zástupcovi súkromného žalobcu. Podľa § 79, odst. 2 tr. p. je každé doručenie učinené advokátovi súkromného žalobcu alebo joho zmocnencovi, oprávnenému přijímať zásielky, účinné aj voči súkromnému žalobcovi. Toto ustanovenie nemožno však vykladať tak, že sa tým doručenie učinené súkromnému žalobcovi stáva bezúčinným a že je jedine rozhodné doručenie učinené právnemu zástupcovi. Naopak z ustanovenia § 79, odst. 2 tr. p. plynie len toľko, že doručenie právnemu zástupcovi súkromného žalobcu je dovolené s účinkom aj pre súkromného žalobcu, neplynie z neho však ani, že by nebolo dovolené doručiť súdne rozhodnutia súkromnému žalobcovi, keď preukázal advokáta alebo oprávneného zmocnenca k prijatiu súdnycn rozhodnutí, ani že doručenie súdneho rozhoctnutia súkromnému žalobcovi je neúčinné voči jeho právnemu zástupcovi.
Poneváč pätnásťdenná lehota podľa § 276, odst. 1 tr. p. sa má počítať od 3. mája 1935, kedy súkromnému žalobcovi bolo doručené súdne usnesenie o skončení vyšetrovania s výzvou podľa § 276, odst. 1 tr. p., a druhé doručenie dna 4. mája 1935 jeho právnemu zástupcovi nemohlo pre súkromného žalobců založiť novů lehotu k podaniu obžaloby a po uplynutí lehoty v § 276, odst. 1 tr. p. uvedenej nemal súkromný žalobca už právo podať obžalovací spis, treba mať za to, že obžalovací spis odovzdaný dňa 20. mája 1935 na poštu a došlý k súdu dna 22. mája 1935 nebol zákonnou žalobou a mal byť zamietnutý.
Poneváč obžalovací spis bol nezákonne podaný, nemohol byť predmetom trestného pokračovania a mal byť obžalobným senátom zamietnutý. Krajský súd mal teda pre nedostatok zákonnej obžaloby trestné pokračovanie podľa § 276, odst. 1 a § 277, odst. 2 tr. p. zastaviť.
Následkom toho je rozsudok vrchného súdu s celým pokračovaním, ktoré následovalo po podaní obžalovacieho spisu, čo do oboch obžalovaných zmästočný podľa § 384, čís. 11 tr. p., ktorého zmätku treba dbať z úradnej povinnosti podľa posl. odst. cit. paragrafu. Preto postupoval najvyšší súd čo do obžalovaného A. podľa § 34, odst. 1 por. nov. a § 404, odst. 1 tr. p. a čo do obžalovaného B. podľa § 387, odst. 4 tr. p., lebo okolnosť prospešná pre obžalovaného A., ktorý zmätočnú sťažnosť podal, vyskytuje sa aj dotyčné obžalovaného B., ktorý opravného prostriedku nepoužil, a uznal tak, ako vo výroku je uvedené.

Citace:

č. 6194. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 229-231.