NPD documents search: Váž. tr., 18 (1936)

Č. 12060.

Policija zbrojná: * Štatút býv. župy nitranskej zo dňa 23. októbra 1912 o držaní zbrane, schválený výnosom býv. uhor. min. vnútra zo dňa 12. júla 1913, nezakláda právneho nároku na vydanie zbrojného lístku ani osobám v smysle § 4 cit. štat. nezávadným a spoľahlivým.
(Nález zo dňa 5. októbra 1935 č. 18450/35.)
Vec: Dr. Imrich Sz. v N. proti zemskému úradu v Bratislave o zbrojný lístok.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Napadnutým rozhodnutím zamietol žal. úřad v ceste inštančnej žiadosť sť-ľovú o vydanie zbrojného lístku na držanie revolveru s tým odůvodnením, že bezpečnostne pomery v okrese n.-ckom sú uspokojivé, telesná a majetková bezpečnost’ sť-ľa nie je ohrožená a že sť-ľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také zreteľu hodné dôvody, ktoré by mohly slúžiť za podklad zmeny prvostupňového výmeru.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss takto:
Podľa § 2 zák. o ss je nss povolaný rozhodovat’ o sťažnostiach, smerujících proti rozhodnutiam alebo opatreniam správných úradov, tvrdí-li kto, že nimi bolo zasažené do jeho subj. práv. So zreteľom na toto zákonné ustanovenie je predpokladom úspešnej sťažnosti, aby konkrétným rozhodnutím správneho úradu bolo porušené právo určitého subjektu, založené platným právnym predpisom. Je tedy zkúmať, zdali a pokiaľ je štát vo veci, o ktorú ide, svojimi orgánmi správnými viazaný vôči štátnym občanom tak, že je možné hovoriť o subj. práve na určité rozhodnutie alebo určitý postup úradu.
Daný prípad třeba posudzovať podľa štatútu býv. župy nitranskej o držaní zbraně zo dňa 23. októbra 1912, schváleného výn. býv. uh. min. vnútra zo dňa 12. júla 1913. Štatút tento stanoví v § 1, že k držaniuj jakejkoľvek strelnej zbrane je zapotrebí úradného povolenia, ktoré s účinnosťou na jeden kalendárny rok udeluje v okresoch hlavný slúžny po slyšaní mienky obecného predstavenstva a po prípade príslušnej četnickej stanice. V ustanovení tomto nie sú uvedené žiadne podmienky, pri ichž splnení úrad uchadzaču povolenie k držaniu strelnej zbrane udeliť musí, naopak je z tohoto ustanovenia zrejmé, že úrad pri udelovaní tohoto povolenia rozhoduje podľa vlastného, vôči stranám neobmedzeného voľného uváženia, v ňomž zaiste má v prvej rade prijsť k platnosti ohľad na bezpečnostně záujmy štátne, ktoré sa kontrole strán vymykajú.
Že takto dlžno vykladať ustanovenie § 1 cit. statutu, plynie jasné z predpisu § 3 odst. 5 tohoto statutu, že hlavný služný neni viazaný mienkou obecného predstavenstva a četníckej stanice, kde tedy a contrario je vyslovené, že ani jediná direktiva, ktorá úradu pri udelovaní povolenia tohoto v smere pozitivnom je daná, neni takého rázu, že by mohla volné uváženie úradu nejako omedziť.
Tomuto výkladu cit ustanovenia nestoja však v ceste ani ostatné predpisy uvedeného štatútu. V § 2 vypočítávajú sa len osoby, ktoré povolenia takého nepotrebujú, v § 4 sú uvedené podmienky, za nichž uchadzač povolenie k držaniu zbrane obdržať môže, čo znamená tedy vymedzenie len vo smere negatívnom, že osoby, ktoré podmienkam týmto nevyhovujú, povolenie takéto obdržať nemajú —, nie však tiež pozitivny predpis, že osoby, u nichž podmienky tie sú dané, povolenie to obdržať musia, a konečne tiež § 5 obsahuje len výpočet osob, ktoré zbrojný pas obdržať nesmejú.
Pri tejto úprave udelovacieho práva úradného nelzä konečne pre opačný výklad ničoho dovodzovať ani z ustanovenia § 13 cit. štatútu, ktorý pripúšťa proti odopreniu zbrojného pasu odvolanie k nadriadenej inštancii správnej. Z tohoto ustanovenia vyplýva len právo uchadzača domáhať sa toho, aby nadriadený úrad správny rozhodnutie úradu podriadeného prezkúmal, pri čomž ovšem ani tento nadriadený úrad neni vôči strane viazaný žiadnymi zákonnými podmienkami, lež i na neho prechádza právo volnej, žiadnymi podmienkami vôči strane neomedzenej úvahy.
Z týchto vývodov sa tedy podává, že na udelenie povolenia k držaniu zbraně podľa cit. štatútu strane právny nárok neprislúcha a že odoprením tohoto povolenia nemôže žiadne jej subj. právo byť porušené.

Citace:

Č. 12060. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17/2, s. 290-291.