NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 4495.

Jestli boly vopred určené a v smysle § 16 odst. II. č. 4 zák. čl. XIV:1914 príslušnému úradu ohlášené, a to označením určitých kalendárnych dní, obdobia, v ktorých bude periodický list vychádzať, vydavateľ je povinný ohlásiť úradu vždy aj zmenu týchto termínov.
(Rozh. z 12. októbra 1932, Zm IV 276/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. M., obžalovanej z priestupku podľa § 28 čís. 2 zák. čl. XIV:1914 na základe verejného pojednávania o opravnom prostriedku generálnej prokuratúry v záujme právnej jednotnosti takto sa usniesol:
Návrh generálnej prokuratúry, aby bolo podľa § 441 tr. p. vyslovené, že pravoplatným rozsudkom okresného súdu v Užhorode zo dňa 5. júna 1931, čiže rozsudkom krajského súdu v Užhorode ako odvolacieho trestného súdu zo dňa 10. februára 1932 bol porušený zákon v ustanovení bodu 2 § 28 so zreteľom na ustanovenie bodu 4 a posl. odst. § 16 zák. čl. XIV:1914, sa zamieta.
Dôvody:
Podľa trestných spisov okresný súd v Užhorode rozsudkom zo dňa 5. júna 1931 uznal na základe obžaloby zmocnenca štátneho zástupcu obžalovanú A. M,. za vinnú, že ako vydavateľka periodického listu »Holos Žitja«, tlačeného v Užhorode, a) vydala 6. číslo tohoto listu 27. marca 1931 miesto dňa 25. marca 1931 a b) 7. číslo tohoto listu 11. apríla 1931 miesto dňa 10. apríla 1931, tedy v stanovenom čase neoznámila zmeny, nastalé v periodickom liste, ktoré jej § 16 posl. ods. zák. čl. XIV:1914 ukladá oznámiť, čím sa vraj dopustila dvojnásobného priestupku podľa § 28 čís. 2 zák. čl. XIV:1914 a bola odsúdená podľa § 28 cit. zák. so zreteľom na §§ 96, 97 tr. zák. a s použitím § 91 tr. zák. k peňažitému trestu 300 Kč a 100 Kč, ktorý sa má, bude-li nevymožiteľný, premeniť podľa § 8 zák. čís. 31/1929 Sb. z. a n. v trest uzamčenia na 3 dni. Výkon trestu obžalovanej odložený nebol. Podľa dôvodov rozsudku okresný súd neprijal za správnu obhajobu obžalovanej, že slová v § 16 čís. 4 tlač. zákona: »lehoty, v ktorých bude vychádzať«14/1914 zák. čl., § 16.č4, neznamenajú vraj presné datum, ale len obdobie, z čoho vraj plynie, že, jestli v súdenom prípade obžalovaná ako vydavateľka oznámila, že časopis bude vychádzať dva razy mesačne, a to 10. a 25., tým už aj splnila svoju povinnosť, jestliže list skutočne vyšiel len dva razy mesačne, keď aj nie podľa dát vopred ustanovených. Okresný súd proti tomuto názoru postavil sa na stanovisko, že obhajoba obžalovanej nemá zákonitého podkladu, lebo ustanovenie § 16 tlač. zák. je vraj svojím obsahom predpisom poriadkovým, ktorý zabezpečuje, aby časopis mohol byť podrobený riadne a pravidelne kontrole úradu, ktorú možno vykonávať len vtedy, je-li doba vydávania listu presne známa a nie je to ľubovoľné, a z týchto dôvodov uznal obžalovanú za vinnú.
Krajský súd v Užhorode na odvolanie obžalovanej rozsudkom zo dňa 10. februára 1932 rozsudok súdu prvej stolice potvrdil z dôvodov uvedených v rozsudku I. súdu, čím sa stal tento pravoplatným. Podľa názoru generálnej prokuratúry je ale právne hľadisko tohoto rozsudku a tak aj odsúdenie obžalovanej nesprávne a stalo sa porušením zákona v ustanovení bodu 2 § 28 a posl. odst. § 16 zák. čl. XIV:1914 so zreteľom na ustanovenie bodu 4 § 16 tohoto zákona. Bod 2 § 28 tlačového zákona totiž vyslovuje, že priestupku sa dopúšťa vydavateľ, ktorý v stanovenom čase neoznámi zmeny, nastalé v periodickom liste, ktoré mu zákon ukladá oznámiť, z ktorého ustanovenia je jasné, že je nemožno dopustiť sa tohoto priestupku opomenutím ohlásenia zmeny takej náležitostí, ohlásenie ktorej zákon nepredpisuje, tedy zmeny takých náležitostí, ktoré nie sú obsažené v bodoch 1—6 § 16 tlač. zákona, nakoľko podľa posl. ods. tohoto § len zmeny, ktoré nastanú v uvedených náležitostiach, má vydavateľ do dvoch dní oznámiť zemskému úradu. V súdenom prípade môže do úvahy prísť jedine ustanovenie bodu 4 § 16 tlač. zákona, podľa ktorého vydavateľ má písomne oznámiť názov a formu listu, miesto, kde bude vychádzať a, jestli by boly vopred ustanovené, aj obdobia (nie tedy lehoty, ako to nesprávny preklad zákona uvádza), v ktorých bude vychádzať. Poneváč tedy citovaný zákon predpisuje len ohlásenie období, v ktorých bude periodický list vychádzať, a zmeny, ktoré nastanú dotyčne týchto ohlásených období, a o ohlásení termínov vychádzania mlčí a nepožaduje ani ohlásenie zmeny nastalej v týchto termínoch, je zrejmé, že sa obžalovaná vydavateľka nemohla dopustiť ustáleného priestupku, lebo v období vydávania dotyčného listu podľa zistenia súdu nestala sa žiadna zmena a len vychádzanie listu bolo dva razy oneskorené, ale len proti takému, vopred síce ohlásenému termínu, ohlásenie ktorého však zákon nepožaduje.
S právnym názorom generálnej prokuratúry neľze súhlasiť. V § 3 zák. čl. XIV:1914 sa prehlasuje, že periodickým listom sú noviny alebo časopis, vychádzajúci v období nepresahujúcom 1 mesiac. Pod pojmom obdobie treba rozumeť uplynutie určitej doby. V § 3 cit. zák. čl. nestanoví sa pojem obdobia a treba preto pojem tento vykladať tak, jako sa ho obvykle v jazykovom smysle užíva. Obdobia, v ktorých časopis vychádza, môžu byť stejné, ale tiež nestejné, lebo cit. § 3 v tom smere nijaké obmedzenie nestanovil. Pri ohláške, ktorú podľa § 16 odst. 2 zák. čl. XIV:1914 musí vydavateľ 15 dní pred tým, než započne vydávať periodicky časopis, písomne učiniť u úradu príslušného podľa miesta vydania, třeba podľa č. 4 tohoto § ohlásiť obdobia, v ktorých časopis bude vychádzať, jestli sú vopred určené. V tomto prípade podľa zistenia súdov bolo ohlásené, že časopis »Holos Žitja« bude vychádzať 10. a 25. každého mesiaca. Poneváč obdobie, v ktorom časopis »Holos Žitja« vychádzal, bolo v tomto prípade úradu ohlásené, bolo treba oznámiť úradu aj každú zmenu tohoto obdobia. Keď odsúdená vydanie časopisu oneskorila, bolo jej povinnosťou, aby zmenu vo vychádzaní časopisu príslušnému úradu oznámila. Jestli tak neučinila, spáchala priestupok podľa § 28 čís. 2 zák. čl. XIV:1914 a odpovedajú preto rozsudky skutočnému stavu veci a zákonu. Názor generálnej prokuratúry, že v § 16 čís. 4 predpisuje sa len ohlásenie období, v ktorých dotyčný periodický časopis bude vychádzať, nie však termínov vychádzania časopisu, a že preto v tomto prípade nebolo treba oznámiť úradu zmenu v termínoch vychádzania, nesrovnáva sa so zákonom ani v jeho slovnom znení, ani v jeho duchu. Preto bol návrh jako bezdôvodný zamietnutý.

Citace:

Dr. Karel Mattuš. A. O. Zeithammer.. Právník. Časopis věnovaný vědě právní i státní. Praha: Právnická jednota v Praze, 1919, svazek/ročník 58, s. 394-395.