Čís. 5917.


Výpomocný notářsky úradník, na ktorého oprávněný manipulant dobytčích pasov (obecný notár) platným sposobom preniesol právo vystaviť dobytčie pasy a prevodné klauzuly, je veřejným úradníkom v smysle § 461 tr. zák.; dobytčie pasy na základe tohoto poverenia ním vystavené sú veřejnými listinami.
(Rozh. zo dňa 31. mája 1937, Zm III 529/36.) Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol. pre zločin falšovania verejnej listiny vyhověl zmatočnej sťažnosti veřejného žalobcu, rozsudiky nižších stolic na základe dovodu zmátočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p. zrušil a uznal obžalovaných A., B., C. vinnými prečinom padelania verejnej listiny podla § 400, odst. 1 tr. z. a obžalovaného A. okrem toho zločinom padelania verejnej listiny podla § 391 tr. z.
Z dovodov:
Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým: bol potvrdený oslobodzujúci rozsudok súdu prvostupňového, ohlásil veřejný žalobca zmátočnu sťažnost z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p. čo do oslobodenia. Zmátočná sťažnosť je základná.
Podla skutkových zistení prvostuipňového súdu, ktoré převzal i súd odvolací, obžalovaný A. kupil pre M. dňa 8. júna 1935 v Z. od másiara B. červenobrezavú 7ročnú krávu, ktorú B. v máji 1935 kupil od N. Na túto krávu nemal B. žiaden dobytčí pas, čo sdelil i obžalovanému A. a dohodli sa tak, že na zaokrytie tejto kúpenej krávy použijú sice správného, ale už neplatného dobytčieho pasu číslo 1097/34 obce Z., ktorý bol vystavený na měno O. a zněl tiež na krávu červenobrezavú, ale dvojročnú.
Krávu túto kúpil od O. v roku 1934 P., čo bolo na druhej straně dobytčieho pasu hore uvedeného i potvrdené a předal ju B., ale dobytčí pas vystaviť na svoje měno si nedial. B. tento dobytčí pas si ponechal, ale krávu od P. kúpenú už nemal, lebo ju ako másiar porazil.
Dňa 8. júna 1935 dostavil sa z rozkazu obžalovaného B. obžalovaný C., zaměstnaný jako pomocník u B. do kancelárie notářského úřadu v Z. a predostrel notářskému úradníkovi R. uvedený dobytčí pas číslo 1097/34 so žiadosťou, aby na základe nehio vystavil pre P. nový pas, čomu notářsky úradník R. i vyhověl a vystavil mu pas číslo 1087/35, znejúci na tú istú krávu ako bola v piovodnom pase číslo 1097/34 opísaná, a na žiadosť C. na zadnej straně tohoto nového pasu aj potvrdil, že krávu túto kúpil obžalovaný B.
Neskor obžalovaný C. požiadal notářského úradníka R., aby mu na základe dobytčieho pasu čís. 1087/35 a jeho prevodnej klauzuly vystavil samostatný dobytčí pas na měno kupitela B. a aby v tomto vystavit sa majúcom novom dobytčom pase potvrdil, že krávu od B. kúpil M. Notářsky úradník R. mu opáť vyhověl a vystavil nový dobytčí pas čís. 1088/35 obce Z. na měno B. s klauzulou, že v tom dobytčom pase opísaný dobytok kúpil M.
Keď C. dobytčí pas čís. 1088/35 priniesol do bytu B., obžalovaný A. do něho pozřel a keď zbadal, že v pase je krava označená jako dvojročná, přehlásil, že tento vek sa na krávu, ktorú právě od obžalovaného B. kúpil, nehodí, vyžiadal si pero a v přítomnosti B. a C. v pase v ruhrike »opis statku« vo slovách »2 ročná« prepísal číslicu »2« na »4«. Tento dobytčí pas bol odovzdaný novému vlastníkovi krávy M. Tiež zistily nižšie súdy, že dobytčie pasy čís. 1087/35 a 1088/35 obce Z., ako i prevodné klauzule na nich vystavil nie obecný notár a manipulant dobytčích pasov v Z., ale len výpomocný úradník R., ktorého notár S. pověřil, aby za něho, keď by bol niekde zaujatý, dobytčie pasy vystavoval.
Súdy prvej a druhej stolice oslobodily obžalovaných z obžaloby na základe § 326, čís. 1 tr. p. z dovodov, že dobytčie pasy čís. 1087/35 a čís. 1088/35, ktoré vystavil z poverenia obecného notára S. jeho pomocník R. a ich aj: svojím podpisom opatřil, ako aj prevodné klauzule na nich neboly vystavené veřejným úradom (veřejným úradníkom) v obore jeho posobnosti a nemožu byť preto považované za veřejné listiny.
Tento názor prvo a druhostupňového súdu je mylný. Nižšie súdy mylné v odovodnení svojho oslobodzujúceho rozsudku dovolávajú sa rozhodnutia najvysšieho súdu č. Zm IV 121/32 (rovnako rozhodnutie Zm IV 2i68/32, Zm IV 610/31). V citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu išlo iba o zistenie, či padelanie verejnej listiny stalo sa veřejným úradníkom v obore jeho úradnej posobnosti, tedy išlo o posúdenie zločinu padelania verejnej listiny podla § 393, alebo § 394 tr. zák. a nebolo v týchto rozhodnutiach vyslovené ani to, že by listina vystavená takým verejným úradníkom, do úradnej posobnosti ktorého nespadalo vystavenie dobytčích pasov, nebola veřejnou listinou. Padielanie veřejných listin v tých prípadoch nespočívalo ďalej v tom, že dobytčie pasy dotyčná osoba podpísala vlastným menom, ale v tom, že v tejto listine uviedla nepravý obsah. V danom případe ide však o padelanie verejnej listiny osobami, ktoré vobec neboly úradnikmi.
Podla skutkového stavu zisteného nižšími, súdmi S. bol áko notár a manipulant dobytčích pasov oprávněný v súdenom případe vystaviť dobytčie pasy a spadalo vystavovanie týchto veřejných listin do jeho úradnej posobnosti. Jako taký pověřil S. svojho výpomocného notářského úradníka R. v Z. vystavováním dobytčích pasov v případe svojho zaneprazdnenia, čo ustanovenie § 98 nariadenia býv. uhoř. ministra vnútra zo dna 12. novembra 1902, čís. 126000/1902 za podmienok tam uvedených pripúšťa.
Podla tohoto zistenia bol tedy R. veřejným úradníkom v smysle § 461 tr. zák., na tohoto platným, sposobom, podla hoře citovaného předpisu preniesol oprávněný manipulant dobytčích pasov notár S. právo vystaviť dobytčie pasy a prevodné klauzuly, tento pasy, resp. prevodné klauzuly vyhotovil, opatřil pravým, razitkom a podpísal seba vlastným menom s poznámkou, že tak učinil za notára.
Za tohoto zisteného skutkového stavu nemdže byť pochybnosti o tom, že tieto veřejné listiny boly vystavené veřejným úradníkom ako oprávněným zástupcom manipulanta dobytčích pasov s takou mocou, ako ikeby boly vystavené samým manipulantom dobytčích pasov vlastnoručně. Pri tom sa ešte podotýká, že už podla povahy věci možu sa vyskytnut případy, že vedúci notár ako manipulant dobytčích pasov musí sa dať zastúpiť v případe nemoci či dovolenej alebo pre iné úradné činnosti od prípadu k prípadu vo vystavovaní dobytčích pasov notářským elévom alebo inou kancelarskou silou, lebo ínáč by táto agenda, ktorá pravidelné nestupí odkladu, mohla úplné uviaznuť. Ide tu tedy podla zisteného skutkového stavu a podla hoře uvedených úvah o padelanie veřejných listím podla §§ 391 a 400, odst. 1 tr. zák.
Citace:
čís. 5917. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 254-257.