Čís. 15555.

Platenie, ktoré učinil úpadca svojmu osobnému veriteľovi — v šesťmesačnej dobe, počítanej podľa 4. odst. § 34 a 2. odst. § 2 konk. por., a behom vyrovnacieho pokračovania, predchádzevšieho před konkurzným pokračováním (2. odst. § 2 konk. por.) — na pohľadávku, tiež zaistenú záložným právom na nehnuteľnostiach úpadcu, v rámci krycej hodnoty, ktorú toto záložné právo pre pohľadávku poskytovalo, nie je takým právnym úkonom, ktorému možno odporovať podľa § 34 odst. 1 č. 2 konk. por.
(Rozh. z 30. októbra 1936, Rv IV 48/36.) Žalovaná strana bola osobnou veriteľkou firmy T. a svoju pohľadávku mala zaistenú záložným právom na jej nehnuteľnostiach. Firma T. na tuto pohľadávku platila v rámci krycej hodnoty, ktorú toto záložně právo pre pohľadávku poskytovalo. Na firmu T. bol uvalený konkurz a správca jej konkurznej podstaty domáhal sa žalobou proti žalovanej straně súdneho výroku, že platby, ktoré učinila firma T. na pohľadávku žalovanej strany čiastočne v šesťmesačnej době, počítanej podľa 4. odst. § 34 a 2. odst. § 2 konk. por., a čiastočne behom vyrovnacieho pokračovania, ktoré predchádzalo predi konkurzným pokračováním, sú bezúčinné voči konkurznej podstatě a žalovaná strana je povinná zaplatiť konkurznej podstate to, čo na svoju pohľadávku od firmy T. v tejto době dostala. Súd I. stolice žalobě vyhověl, odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice zmenil a žalobu zamietol.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol.
Dôvody:
Žalovaná strana v době odporovaných platení bola aj osobnou veriteľkou firmy T. a mala nárok aj na oddělené uspokojenie, lebo mala vložené na nehnuteľnosti úpadkyne po výšku 320000 Kč s prísl. záložné právo, ktoré mohla aj v konkurze uplatniť. Táto jej vložená pohľadávka aj s príslušenstvami bola a je úplne zabezpečená záložným právom; žalujúcou stranou odporované a úpadkyňou učiněné platby boly konané — čiastočne v šesťmesačnej době, predchádzavšej před započatím vyrovnacieho pokračovania, a čiastočne v době vyrovnacieho pokračovania, týkajúceho sa úpadkyne — o vyrovnanie, vedené proti úpadkyni, na túto pohľadávku žalovanej strany, dotyčné ktorej má právo na oddělené uspokojenie podľa § 12 a 51 konk. por.
Je síce pravda, že žalovaná strana nemusí vystúpiť len hypotekárnou žalobou, ale ako osobná veriteľka mohla žalovať aj o zaplatenie, preca však s hľadiska § 34, odst. 1, bodu 2 konk. por. jej právo na oddelené uspokojenie možno posudzovať iba tak, že mohla dosiahnuť uspokojenia dotyčné celej svojej pohľadávky z majetku, na ktorý má zvláštně uspokojovacie právo, z iného — na poměrné uspokojenie konkurzných veriteľov slúžiaceho — majetku úpadkyne, na ktorý nemá právo na zvláštně uspokojenie a mohla prijať platenia účinené úpadkyňou v tejto době, keby tým neboli konkurzní veritelia ukrátení.
V tomto případe sporné platby nemôžu byť na úkor konkurzných veriteľov, lebo tým, že ich žalovaná strana přijala, nezmenšil sa majetok úpadkyne, pretože platbami sa zmenšila pohľadávka žalovanej strany, oprávnenej na oddelené uspokojenie, a protihodnota týchto poskytnutí ostala v majetku úpadkyne v nehnuteľnosti, ktorá sa oslobodila od hypotekárneho dlhu a príslušnosti v tej čiastke, ktorá bola vyrovnaná platbami učiněnými úpadkyňou.
Platby učiněné úpadkyňou zrejme v kritické] době pre žalovanú síranu na jej pohľadávku, dotyčné ktorej má nárok na oddělené uspokojenie a ktorá je týmto úplné aj s príslušenstvami krytá, mohly by privodiť zmenšenie konkurzného majetku a tak aj poškodenie konkurzných veriteľov, keby majetková hodnota, o ktorú sa zvýšil konkurzný majetek platbami učinenými úpadkyňou, nezodpovedala tej protihodnotě, ktorú representujú úpadkyňou učinené platby.
Žalujúca strana však to netvrdí a netvrdí ani, že hodnota predmietu zálohu nekryla a nekryje pohľadávku žalovanej strany, resp. aj jej vyplatenú časť, a ani to že by žalovaná strana nemohla dostať uspokojenia zo zálohu, — ba uznává, že zálohom je žalovaná strana na svoju pohľadávku a prísl. úplné krytá.
Preto je správné právně stanovisko odvolacieho sudu, že napadnutými platbami neboli a nemohli byť konkurzní veritelia ukrátení, čo však je všeobecnou podmienkou odporovacej žaloby, a to aj žaloby, podanej podľa bodu 2, odst. 1 § 34 konk. zák.
Pri tom je správné právně stanovisko odvolacieho súdu, že žalovaná strana hoci je aj osobnou veriteľkou dotyčné svojej pohľadávky úplné krytej zálohom na oddelené uspokojenie, nie je konkurznou veriteľkou, a preto v medziach jej oddelného práva úpadkyňou učiněné a ňou prijaté platby nie sú odporovaterné podľa hote cit. zákonného ustanovenia.
Toto zákonné ustanovenie chrání zásadu: »par conditio creditorum«, která voči konkurzným veriteľom neprichádza v úvahu, keď ide o platenie na pohľadávku veriteľa na oddelené uspokojenie oprávneného, ktorý je dotyčné svojej pohľadávky úplné krytý a učinenej platbě odpovedajúca protihodnota ostane v majetku úpadců na poměrné uspokojenie konkurzných veriteľov.
Preto najvyšší súd zamietol dovolaciu žiadosť ako bezzákladnú.

Citace:

č. 15555. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1021-1023.