NPD documents search: Váž. civ., 12 (1930), sv. 1

Čís. 5354.

S hladiska § 14, odst. 5 zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n., k zavedeniu trestného pokračovania stačí, keď je sudu vykázané prianie dotknutého úradníka, aby pachatel určitého trestného činu bol stíhaný; netřeba, aby pachatel bol v zmocnění uvedený menom.
(Rozh. zo dňa 5. septembra 1935, Zm III 284/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti O. H. pre prečin pomluvy tlačou, na základe zmátočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupitelstva zrušil z úradnej moci podla § 35, odst. 1 por. nov. rozsudky oboch nižších súdov a uložil krajskému súdu v B., aby ďalej vo věci jednal a rozhodol; zmátočnú sťažnosť odkázal na toto rozhodnutie. Dovody:
Vrchný súd oslobodil obžalovaného O. H. podla § 326, čís. 4 tr. p. od obžaloby, podanej naňho štátnym zastupiteťstvom pre prečin pomluvy ťlačou, z toho dóvodu, že urazený V. H. nedal k trestnému stíhaniu obžalovaného zmocnenie potřebné podla § 14, odst. 5 zákona čís. 108/1933. Trestnému oznámeniu, ktoré podal urazený dna 8. februára 1930 u štátneho zastupitelstva v B. a ktoré došlo dňa 5. marca 1930 ku krajskému sudu tamže, přiznává šice vrchný súd povahu zmocnenia, avšak nepovažuje ho za dostatočné zmocnenie ku stíhaniu obžalovaného O. H., lebo uvádza menom len zodpovědného redaktora časopisu »S.« K. S., připadne J. S., nie však obžalovaného O. H. Zmátočná sťažnosť vrchného štátneho zastupitelstva právom označuje právny názor vrchného sudu ako mylný.
Zákon čís. 108/1933 Sb. z. a n. neuvádza žiadnych náležitostí zmocnenia po formálnej stránke a třeba preto použit’ předpisu § 91 tr. por., podla ktorého — ide-li o trestné činy, ktoré lze stíhať len na základe zmocnenia — móže byť zmocnenie udelené úradným spisom alebo zvláštnym písomným prejavom, riadeným na štátne zastupitelstvo alebo na ministra spravedlnosti.
Stačí preto k zavedeniu trestného pokračovania, keď je súdu vykázané prianie dotknutého úradníka, aby pachatel’ určitého trestného činu bol stíhaný, hoci nebol v zmocnění uvedený menom. Tak tomu bolo aj v přítomnej trestnej věci. Urazený V. H. v trestnom oznámení, ktoré vrchný súd inak právom označil za vyhovujúce požiadavkom zmocnenia, žiadal o potrestanie jednak zodpovědného redaktora periodického časopisu »S.«, jednak neznámého pachatela pre trojnásobný prečin pomluvy tlačou, spáchaný uveřejněním inkriminovaných článkov pre časti, ktoré sú v uvedenom trestnom oznámení presne označené. Nelze pochybovat’ o tom, že označením »neznámy pachatel« mal urazený na mysli pisateťa týchto článkov, a nelze tomu ani inak rozumeť, keďže stíhanie inej osoby neprichádzalo ani v úvahu, poneváč bol-li obsahom periodického tlačiva spáchaný prečin trestný podla §§ 1 až 4 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., možno podla § 1, odst, 2 zák. čís. 124/1924 (v znění vyhlášky čís. 145/1933) z osob, ktoré spolupósobily pri redakcii, vydaní, tlači alebo pri obvyklom rozšiřovaní tlačiva, stíhať len povodců (připadne povodcov) a zodpovědného redaktora. Keď tedy urazený činil trestné oznámenie na zodpovědného redaktora a proti neznámému pachaterovi, bol tým bezpochybne označený povodca inkriminovaných článkov, tedy predovšetkým ten, kto preto, aby bola urážlivá zpráva uverejnená tlačou, zprávu tú napísal. To bol podla zistenia nižších súdov obžalovaný O. H. Bolo preto dotyčné tohoto obžalovaného vykázané súdu pri podaní obžaloby zmocnenie urazeného, potřebné k podaniu verejnej obžaloby podla § 14, odst. 5 zák. čís. 108/1933, a právny názor zaujatý nižšími súdmi třeba označiť za mylný.
Najvyšší súd nemohol však rozhodnúť vo věci samej, lebo neboly zistené okolnosti, na zistení ktorých závisí možnosť použitia příslušných trestných ustanovení; preto zrušil z úradnej moci rozsudky nižších súdov podla ustanovenia § 35, odst. 1 por. nov. a nariadil nové pokračovanie.

Citace:

č. 5722. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/1, s. 1011-1012.