Čís. 377 dis.

K § 68, písm. a) adv. por.
Advokát, ak je presvedčený, že opravný prostriedok (dovolacia žiadosť) nemá nádej na úspech, je oprávnený žiadať od strany výslovný písemný príkaz na jeho podanie aj pre prípad jeho neúspešnosti, lebo inak by sa vydal v nebezpečenstvo pokutovania podl'a § 544 Osp. bez regresného nároku voči vlastnej strane.
(Rozh. zo dňa 22. decembra 1938, Ds III 12/38.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov vyhovel odvolaniu obvineného advokáta, zrušil v celom rozsahu rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu a sprostil obvineného obžaloby vznesenej naňho pre prečin podl'a § 68, bod a) zák. čl. 34/1874, ktorého sa vraj dopustil tým, že v pravote krajského súdu v B., čís. Ck 11/33 nepodal dovolanie do rozsudku vrchného súdu, ačko'vek príkaz a požadovanú zálohu na podanie dovolacej žiadosti od strany dostal, a tým svojej strane zapríčinil škodu.
Dôvody:
Odvolaniu obvineného podanému z výroku o vine nemožno odopreť oprávnenie.
Disciplinárny súd zistil, že ponosovatel' dopisom z 31. októbra 1936 žiadal obvineného, aby proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie, zistil však ďalej, že sa tak stalo pred doručením odvolacieho rozsudku a že obvinený po doručení tohoto rozsudku poslal dňa 5. decembra 1936 ponosovatel'ovi dopis, ku ktorému pripojil rozsudok odvolacieho súdu a v ktorom ponosovatel'ovi oznámil, že podl'a jeho názoru by dovolacia žiadosť nemala úspech, a dotazoval sa ho, či žiada, aby proti tomuto pripojenému rozsudku podal dovolaciu žiadosť. Na tento dopis však obvinený nedostal žiadnu odpoveď a rovnako na ďalší dopis z 14. decembra 1936, v ktorom obvinený žiadal o vrátenie rozsudku a poslanie aspoň 100 Kč na výlohy dovolania.
Z týchto skutkových zistení disciplinárneho súdu plynie, že obvinený bol oprávnený, ak bol toho názoru, že dovolanie nemá nádej na úspech, žiadať o výslovný písomný príkaz na podanie dovolania aj pre prípad, že dovolanie bude bezúspešné, lebo inak by sa vydával nebezpečiu pokuty podl'a § 544 Osp. bez regresného nároku voči vlastnej strane. Nemožno prisvedčiť názoru disciplinárneho súdu, že obvinený bol viazaný príkazom ponosovatel'a z 31. októbra 1936, poneváč tento príkaz bol daný pred doručením rozsudku odvolacieho súdu a obvinený mohol právom očakávať odpoveď od ponosovatel'a na svoje dopisy z 5. a 14. decembra 1936, ktorými žiadal po doručení rozsudku zvláštnu písomnú úpravu na podanie dovolacej žiadosti aj pre prípad neúspechu, tedy zrejmo pre prípad pokutovania podl'a § 544 Osp. a pre zabezpečenie svojho regresného nároku. Keď obvinený za týchto okolností dovolaciu žiadosť nepodal, neprevinil sa proti povinnostiam svojho povolania, a to tým menej, že ponosovatel', ako je zrejmé z dopisu obvineného zo 14. decembra 1936, v ktorom žiadal o poslanie aspoň 100 Kč na výlohy dovolania, obvinenému požadovanú čiastku neposlal, lebo obvinený z týchto okolností mohol právom usudzovať, že ponosovatel' nezodpovedaním jeho dopisov a nezaslaním požadovanej čiastky dal najavo, že netrvá na pôvodnom príkaze.
Tvrdenie rozsudku, že obvinený zapríčinil svojej strane nepodaním dovolania škodu, disciplinárny súd bližšie neodôvodnil, avšak tvrdenie toto sa netýka ani podstaty disciplinárneho previnenia a nepatrilo preto do rozsudkového výroku.

Citace:

Čís. 377 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 516-518.