NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16257.

I. Do príspevkovej doby podľa §§ 12 a 16 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. treba počítat’ aj príspevkové mesiace nadobudnuté do 31. decembra 1928 (za účinnosti vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n.), ktoré do tohoto dňa neboly zrušené.1)
II. Slová »mal by nárok na tento dôchodok« na konci odst. 1 § 25 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. treba vykladať tak, že by poistencovi v den smrti náležal invalídny dôchodok, keby se bol stal invalídnym v smysle § 17 cit. zák., t. j. že bola splnená čakacia doba a smrť poistencova nastala pred uplynutím ochranných lehot §§ 57, 58 a 60 cit. zák.
III. »Manželom« v odst. 2 § 38 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. treba rozumeť manžela aj manželku.
(Rozh. z 10. júna 1937, Rv IV 268/37.)
Žalobkyňa domáhala sa žalobou aj menom svojich nezletilých detí, aby žalovaná strana zaviazaná bola hradiť vdovský a sirotský dóchodok, ktorý jej a jej nezletilým deťom ušiel tým, že žalovaná strana opominula prihlásiť jej zomr. manžela Volfganga M. k penzijnému poisteniu.
Oba nižšie súdy žalobe vyhovely.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovanej strany zamietol.
Z dôvodov:
Žalovaná strana sťažuje si na porušenie hmotnoprávneho pravidla § 25 resp. § 31 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. z dôvodu, že priznaný bol žalobkyni vdovský dôchodok a jej deťom sirotčí dôchodok, hoci zomr. Volfgang M. v čase svojej smrti (21. X. 1933) nemal ani potrebné príspevkové mesiace ani nedosiahol 65 rok svojho veku. Sťažnosť je neopodstatnená. Z ustanovení § 178 cit. zákona ide nepochybné na javo, že do príspevkovej doby spomenutej v §§ 16 a 12 cit. zákona spadajú nielen mesiace nadobudnuté v poistení podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n., lež všetky príspevkové doby získané v penzijnom poistení do 31. decembra 1928, ktoré do tohoto dňa neboly zrušené. Od 1. januára 1922 (účinnosti vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n.) bol by mal však zomr. manžel žalobkyne a otec nezl. žalobníkov viac než 60 príspevkových mesiacov. Podľa § 25 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. nárok na vdovský dôchodok a podl’a § 31 cit. zák. nárok na sirotčí dôchodok majú tam uvedené osoby po poistencovi, ktorý v čase svojho úmrtia požíval dôchodku invalídneho alebo starobného, alebo mal by nárok na tento dôchodok. Nie je sporné, že zomr. Volfgang M. ani invalídneho ani starobného dôchodku pred svojou smrťou nepožíval. Stať »mal by nárok na tento dôchodok« treba však vykladať v tom smysle, že by poistencovi v deň smrti náležal invalídny dôchodok, keby sa bol býval stal invalídnym v smysle § 17 cit. zákona, to jest že bola splnená čakacia doba a smrť poistencova nastala pred uplynutím ochranných lehôt §§ 57, 58 a 60 cit. zákona. Skutečnosti, z ktorých by sa podával záver, že tieto podmienky neboly splnené, v rozsudku odvolacieho súdu neboly zistené a žalovaná strana rozsudok ten z tohoto dôvodu dovolaním nenapadla a nevzniesla ani námietku premlčania nárokov.
»Manželom« v § 38 (2) cit. zákona spomenutým treba rozumeť ktoréhokoľvek z manželov bez ohľadu na pohlavie, je ním tedy tak manžel ako aj manželka. Opačné dovodenie dovolateľky v dovolacej žiadosti nemá v zákone opory, ba je s jeho ustanoveniami a s intenciou v priamom rozpore.

Porov.: Úr. sb. č. 2555.*

Citace:

Čís. 16257. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 92-93.