NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5918.

V prípadoch, kde náhradný trest na slobodě za nevymožitelný trest penažitý bol už povodně vymeraný v rovnakom druhu ako trest úhrnný, ostává tento výrok i pri vymeraní úhrnného trestu bezo změny; vymeráva-li sa však úhrnný trest v ťažšom druhu než povodný náhradný trest, třeba druh náhradného trestu prispósobiť druhu úhrnného trestu podla zásad vyslovených v § 518, odst. 7 tr. p. a v § 8, odst. 1 zákona čís. 31/1929 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dňa 31. mája 1937, Zm IV 229/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. pre zločin zúmyselného zábitia člověka zamietol zmátočnú sťažnosť verejného žalobců.
Dovody:
Proti rozsudku súdu prvej stolice, ktorým bol odsúdenému A. vymieraný úhrnný trest v smysle §§ 517, 518 tr. p., ohlásil a previedol zmátočnú sťažnosť len veřejný žalobca čo do výměry trestui, teda zrejme na základe odst. 9 § 518 tr. p. Zmátočnej sťažnosti nelze priznať oprávněnia.
Podla napadnutého rozsudku predmetom vymerania úhrnného trestu boly bezpodmienečné tresty pravoplatné uložené odsúdenému: 1. rozsudkom krajského ako porotného súdu zo dňa 3. júna 1935, ktorým mu bol vymeraný trest 7 rokov káznice ako trest hlavný a 5 rokov straty úřadu ako trest vedrajší, 2. rozsudkom okresného súdu zo dňa 17. apríla 1935, ktorým mu bol vymeraný trest 14 dní vázenia jako trest hlavný a 100 Kč penažitý trest jako trest vedlajší, ktorý v případe nevymožitelnosti mal byť přenesený na dalších 10 dní vázenia.
Na miesto uvedených hlavných trestov na slobodě vymeral napadnutým rozsudkom súd prvej stolice podla §§ 517, 518 tr. p. úhrnný trest káznice v trvaní 7 rokov a 5 dní. Dotyčné náhradného trestu na slobodě za penažitý trest vyslovil, že tento trest v případe nevymožiteťinosti má sa premeniť podla § 8, odst. 4 zák. č. 31/1929 Sb. z. a n. na 2 dni káznice.
Správné uvádza zmiátočná sťažnosť, že podla § 517 tr. p. úhrnný trest miá byť vymeraný iba v tom případe, ak bol niekto roznými pravoplatnými rozsudkami odsúdený k niekolkým trestom na slobode a pri vyneseni rozsudkov nebolo použité predpisov smerodatných pre úhrnný trest (§ 96 tr. zák.), a že predmetom slúčenia v jednotný trest nemožu byť peňažíté tresty buď samostatné alebo vedla trestov na slobodě uložené.
Nelze však bezpodmienečne súhlasiť s názorom zmatočnej sťažnosti, pokal uvádza s odvolaním sa na ustanovenia § 8, odst. 2 zák. č. 31/1929 Sb. z. a n., že súd vymerávajúci úhrnný trest ohladom náhradných trestov má v každom případe vysloviť len to, že sa tieto tresty premenia na rovnaký druh trestu, v akom je uložený úhrnný trest na slobodě.
Poneváč peňažitý trest ani ako, hlavný ani ako vedlajší nie je predmetom úhrnného trestu, v prípadoch, kde náhradný trest za peňažitý bol piovoidne vymeraný v rovnakom druhu ako úhrnný trest, ostane tento výrok aj pri vymeraní úhrnného trestu beze změny. Ináč je v prípadoch, keď úhrnný trest sa vymeráva v ťažšom druhu než obvodný náhradný trest. Aby v případe nevykonanía peňažítého trestu vedlajšieho mohol byť náhradný trest vykonaný v jednom s úhrnným trestom, má sa druh náhradného trestu príspósobiť druhu úhrnného trestu. Avšak v takomto případe, v dosledku zásady vyslovenej v ustanovení § 518, odst. 7 tr. p., je třeba prihliadnuť k ťažkosti nového druhu náhradného trestu a v dosledfcu toho po případe primerane skrátiť dobu trvania náhradného trastu, ovšem v medziach ustanovenia § 8, odst. 1 zák. č. 31/1929 Sb. z. a n., čo odpovedá aj zásadě vyslovenej v § 367, odst. 3 tr. p., lebo bez súčasného snizenia doby náhradného trestu, vymieraného v ťažšom druhu, než to bolo v povodnom rozsudku, došlo by vlastně k zostreniu trestu bez opravného prostredku žalobců.
Určil-li tedy v súdenom případe krajský súd druh vedlajšieho trestu káznicou miesto vážením a vymeralí hladiac na ťažkosť trestu káznice oproti trestu vázenia náhradný trest v trvaní dvoch dní miesto desať dní, neporušil týmto primeraným skrátením doby trvania trestu ustanovenie týkajúce sa vymerania úhrnného trestu a preto vytýkaný zmátok sa tu nevyskytuje.

Citace:

čís. 5918. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 257-258.