Čís. 6117.

Ustanovenia § 3 zákona čís. 91/1934 Sb. z. a n. neplatia — hľadiac na predpis § 32 zák. čl. XXXVI: 1908 — v pokračovaní proti obžalovanému, ktorý v dobe spáchania trestného činu nebol ešte dvacaťročný.
(Rozh. zo dňa 29. januára 1938, Zm IV 726/37.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu vraždy, na základe verejného pojednávania, konaného o zmätočnej sťažnosti obhájcu obžalovaného, z moci úradnej z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 1 tr. p. zrušil podľa § 34, odst. 1 por. nov. rozsudok porotného súdu i s celým porotným hlavným pojednáváním, nariadil konanie nového porotného hlavného pojednávania a tým poveril krajský ako porotný súd v N.
Dôvody:
Proti rozsudku porotného súdu podal obhájca obžalovaného zmätočnú sťažnosť, v ktorej uplatňuje dôvody zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b), 2 a 3 tr. p.
Najvyšší súd nemohol sa však so zmätočnou sťažnosťou meritorne zaoberať, poneváč spoznal, že sa tu vyskytuje zmätok podľa § 384, čís. 1 tr. p., ktorého treba dbať v smysle posl. odstavca cit. paragrafu vždy z úradnej povinnosti.
Zo zápisnice o pojednávaní pred porotným súdom zistil totiž najvyšší súd, že porotný súdny sbor hľadiac na to, že obžalovaný bol uznaný vinným zločinom vraždy podľa § 278 tr. z., — predtým, nežli sa porotný súdny sbor odobral k porade o rozsudku, konal podľa § 3 zák. čís. 91/ 1934 Sb. z. a n. spoločné tajné zasedanie s porotcami za prítomnosti zapisovateľa, v ktorom sa niektorí z porotcov vyslovili, jaký trest na slobode by mal byť obžalovanému uložený, resp. niektorí z porotcov sa v tomto ohľade nevyjádrili.
Tiež spoznal najvyšší súd, že po vyjádrení porotcov o uložení trestu obžalovanému porotný súdny sbor — zrejme podľa předpisu § 3, odst. 2 cit. zákona — sám rozhodol o výške trestu na slobode, ktorý by sa mal uložit’ obžalovanému.
Týmto postupom porotného súdu bol porušený zákon.
Ustanovenia § 3 zák. čís. 91/1934 Sb. z. a n. platia len v takom prípade, bol-li obžalovaný uznaný vinným zločinom, na ktorý zákon stanoví trest smrti.
V súdenom prípade bol sice obžalovaný uznaný vinným zločinom vraždy podľa § 278 tr. z., tedy trestným činom, na ktorý stanoví všeobecný trestný zákon trest smrti, avšak dotyčne obžalovaného, ktorý podľa zistenia porotného súdu sa narodil 18. augusta 1906 a v dobe spáchania trestného činu (28. januára 1925) nebol ešte dvacaťročný, — platí zvláštne ustanovenie § 32 zák. čl. XXXVI: 1908, podľa ktorého ten, kto v dobe, keď spáchal zločin, na ktorý zákon stanoví trest smrti alebo doživotnej káznice, dokonal už osemnásty, ale nedovršil dvaciaty rok svojho veku —, má byť potrestaný káznicou od desať do pätnástich rokov. Nemožno preto hovorit’, že by obžalovaný bol uznaný vinným takým zločinom, na ktorý u neho stanoví zákon trest smrti.
Hľadiac na uvedené nemalo byť v súdenom prípade vobec postupované podľa § 3 zák. čís. 91/1934 Sb. z. a n., ale malo byť pri vynesení roszudku, v ktorom ináčej pri výmere trestu na slobode bol i zrejme mylne citovaný (okrem správne citovaného § 32 zák. čl. XXXVI: 1908) aj § 1 zák. čís. 91/1934 Sb. z. a n. — pokračované podľa predpisov §§ 18 a 25 por. nov., ktoré ustanovenia — podľa § 10 zák. čís. 91/1934 Sb. z. a n. o voľbe zástupcov poroty a ich účasti pri vynesení rozsudku — neplatia len vtedy, bol-li obžalovaný alebo niektorý zo spoluobvinených uznaný vinným zločinom, na ktorý zákon stanoví trest smrti.
Keď však prez to konalo sa spoločné neverejné zasedanie porotného súdneho sboru s porotou za prítomnosti zapisovateľa podľa § 3 zák. čís. 91/1934 Sb. z. a n. a keď vynesenia rozsudku zúčastnil sa len sám porotný súdny sbor bez pribrania dvoch porotcov, zvolených podľa § 18 por. nov., ktorým v smysle § 25 por. nov. náležia tie isté práva ako hlasujúcim členom súdu, — nebol rozhodujúci súd sostavený podľa zákona a bol tým spôsobený zmätok podľa § 384, čís. 1 tr. p.

Citace:

Čís. 6117. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 76-78.