NPD documents search: Boh. adm., 19 (1937)

Čís. 17090.

Rušenie počúvania radiového rozhlasu ako šikána.1
(Rozh. z 28. júna 1938, Rv IV 2/38.)
Žalobník, městský úradník, bol koncesovaným majiteľom radiového prijimače najnovšieho typu. V susednom dome bývajúci žalovaný — úradník — mal vysokofrekvenčný masážny prístroj bez tlmiča. Používaním masážneho prístroja rušil žalovaný žalobníka v počúvaní radiového rozhlasu a keďže tak robil, hoci ho žalobník opätovne vyzval, aby prestal používať masážny prístroj alebo aby ho opatril tlmičom, domáhal sa žalobník žalobou, aby súd zakázal žalovanému ďalšie rušenie počúvania radiového rozhlasu používaním vysokofrekvenčného masážneho prístroja. Žalovaný sa bránil tým, že žalobníkovi neprislúcha taká súdna ochrana a udal, že masážny prístroj používal pôvodne na liečenie svojho reumatizmu, avšak keď mu lekár vysvetlil, že táto terapia nemá výsledku, daroval masážny prístroj svojej manželke, ktorá si ním masíruje tvár.
Súd prvej stolice žalobe vyhovel a pod pokutou 1000 Kč uložil žalovanému, aby za 15 dní prestal s ďalším rušením počúvania radiového rozhlasu; svoj rozsudok vyhlásil za vykonateľný bez ohľadu na odvolanie. Z dôvodov: Žalobník má vo svojom byte radiový prijímač najnovšieho systému. V súsednom dome má žalovaný masážny prístroj. Žalobník je koncesovaným posluchačom radia, je tedy súkromnoprávne a verejnoprávne oprávnený používať svoj radiový prijímač. Žalobník žalovaného opätovne vyzval, aby svoj masážny prístroj nepoužíval, lebo celkom znemožňuje počúvanie radiového rozhlasu. Žalovaný sám uznal, že chod jeho masážneho prístroje znemožňuje počúvanie radiovéhio rozhlasu, o čom sa i sám presvedčil. Pri vykonanej miestnej ohliadke znalec demonstroval rušenie a sudca sa presvedčil, že náhlym uvedením v činnosť masážneho prístroje nastal v radiovom prijímači taký praskot a vrčanie, že nebolo možno počuť jediného srozumiteľného slova a jediného tónu hudby. Žalovaný poznal túto vlastnosť svojho masážneho prístroja a sám sa presvedčil o vplyve jeho na počúvanie rozhlasu, preca prácu s masážným prístrojom nezastavil, ale naopak úmyselne ho používal na celkom luxusnú potrebu, totiž na masírovanie tvári svojej manželky. Keďže táto činnost žalovaného má za následok nemožnosť posluchu programu vysielaného radiom, bolo treba posúdiť právne následky činnosti žalovaného a súd zaujal stanovisko, že takáto činnosť môže byť a aj má byť zakázaná. Pri právnom posúdení súd vychádza zo zisteného skutkového stavu, že žalobník je vlastníkom rozhlasového prijímača. Z pojmu vlastníctva vyplýva, že vlastník je oprávnený vecmi podľa svojej vôle nakladať a každého iného z tohoto nakladania vylúčiť. Nakladať vecou znamená to isté, ako užívať vec. Uživaním rozhlasového prijímače je počúvanie rozhlasového programu na základe koncesie. Keď tedy vlastník koncesovaného prijímača počúva rozhlas, týmto spôsobom užíva svoju vec a je to prejav jeho vlastníckej vôle, čo je samozrejmým a nutným dôsledkom vlastníkovej právnej pozície. Keď na jednej strane platné právo uznáva túto pozíciu vlastníkovu, musí na druhej strane uznať aj dôsledky, ktoré z tejto vlastníkovej pozície vyplývajú, totiž vylúčiť osoby tretie z každého zásahu. Nejde tu o výkon živnostenského oprávnenia so strany žalovaného. Masážny prístroj je v súdenom prípade luxusným prístrojem, keďže ho používa na masírovanie tvári. Naproti tomu radiový prijímač nie je takýmto luxusným prístrojom, keďže za dnešného stavu života je radiový prijímač složkou bytového zariadenia stredne situovaného občana a nie je zábavou, ale kultúrnym a vzdelávacím prostriedkom. Preto je povinnosťou súdov, aby chránily koncesovaných posluchačov radiového rozhlasu pred rušivými zásahmi tretích osôb. V súdenom prípade má sa to stať tým viac, keďže ide o rušenie so strany žalovaného, konané zrejme tým cieľom, aby bolo susedovi znemožnené počúvanie radiového rozhlasu. V súdenom prípade dá sa tedy per analogiam velmi dobre použiť predpis susedského práva, že sused svoje oprávnenie len do tej miery smie výkonávať, pokiaľ z toho nevznikajú také zásahy do právnej sféry jeho suseda, ktoré by znemožňovaly riadne používanie akéhokoľvek oprávnenia tohoto suseda. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej stolice s tým doplnením, že rušebný zásah má byť odstranený namontovaním tlmiča na masážny prístroj alebo iným vhodným spôsobom, a pominul uloženie pokuty 1000 Kč, ktorú určil súd prvej stolice. Z dôvodov: Odvolací súd doplnil skutkový stav, zistený súdom prvej stolice, na základe uznania žalovaného iba tým ďalším zistením, že žalovaný rušil počúvanie radiového rozhlasu žalobníka schválne, a to zapnutím svojho masážneho prístroja i bez jeho použitia na masáž v takej dobe, keď žalobník počúval fotbalovú reportáž, tedy činil tak úmyselne. Vzhľadlom na to, že čs. právo nemá zákonných ustanovení o ochrane radiového rozhlasu proti rušiteľom, odvolacímu súdu bolo treba riešiť otázku, či je súdna ochrana počúvania radiového rozhlasu podľa dnešného právneho stavu vôbec možná a ak áno, na akom základe. V tom smere uvážil odvolací súd toto: Právo nie je účelom samo o sebe, ale je len prostriedkom na dosiahnutie istého účelu; poskytuje možnosť konania, smerujúceho na dosiahnutie tohoto účelu a zisťuje výkon proti odporu iných. Neplatí však bez výhrady zásada, že oprávnený môže svoje právo vykonávať úplne, i keď tým inému ujmu spôsobí. Súdna prax konstantne sleduje názor, že ten, kto zrejme tým cieľom vykonává svoje právo, aby tým iného poškodil, právo zneužíva, t. j. koná protiprávne. Protiprávne koná tedy i ten, kto len preto vykonáva právo, aby tým susedovi mrzutosti robil. Proti takému konaniu poskytuje súdna prax ochranu. Zo zisteného stavu veci vychádza na jako, že právo žalobníka na rozhlasový príjem bolo rušené úmyselným zásahom žalovaného len preto, aby tým boly žalobníkovi mrzutosti robené, v čom treba spatrovať zneužitie práva (šikánu) a preto podľa pravidiel súkromného práva bolo treba žalobníkovi priznať súdnu ochranu proti protiprávnemu konaniu žalovaného. Táto ochrana pozostáva zo zákazu ďalšieho rušenia a z odstránenia rušivého zásahu pri použití masážneho prístroja namontovaním tlmiča na tento prístroj, ktorým spôsobom podľa znaleckého posudku snadno a lacno možno rušenie odstraniť. Ak je možný iný spôsob vhodnej nápravy, bolo treba žalovanému dať na výber použitie tohoto pripadného iného spôsobu. Súdom prvej stolice určenú pokutu 1000 Kč bolo treba pominúť, lebo vyslovenie takej pokuty patrí na porad práva exekučného.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol.
Z dôvodov:
Nebolo žalobníkom tvrdené ani súdmi zistené, že počúvanie z radiového prijímača žalobníka bolo pôvodně nerušené a len neskoršie bolo rušené žalovaným, ktorý používa vysokofrekvenčného masážneho prístroja bez dostatočného opatrenia zabraňujúceho rušenie.
Nešlo by tu tedy o rušenie držby, ktoré predpokladá zmenu jej pôvodneho stavu, ako by sa zdalo z rozsudku súdu prvej stolice, ktorý svoje — žalobe vyhovujúce — rozhodnutie vyhlásil za vykonateľné (1. odst. § 581 Osp.).
Lež odvolací súd na základe nenapadnutého skutkového stavu správne vyhovel žalobe na tom základe, že rušenie stalo sa úmyselne, aby tým boly žalobníkovi robené mrzutosti, tedy zo šikány.
Rovnako dopúšta sa však šikány aj ten, kto právo vykonává, súc si toho vedomý, že druhému spôsobuje zbytočnú škodu, ktorej možno sa vyhnúť pomerne nepatrnou obeťou, čo odporuje dobrým mravom a je preto nedovolená. Žalovaný sám doznal, že bol žalobníkom viackrát upozornený na to, že masážny prístroj, pokiaľ je v činnosti, znemožňuje žalobníkovi počúvanie radiového rozhlasu, ba aj sám sa o tom presvedčil. Bolo tedy jeho povinnosťou, aby toto rušenie odstranil. keď je podľa prijatého znaleckého posudku zistené, že také opatrenie žalobník učiniť nemôže, a naproti tomu opatrenie na strane žalovaného je možné a lacné.
Čo do právneho rozboru tejto povinnosti s hľadiska ochrany práva vlastnickeho a zásad o náhradě škody, odkazuje dovolací súd strany na podrobné dôvody svojho rozhodnutie č. Rv IV 419/37, uverejneného v Úr. sb. pod čís. 3674 a v Sb. n. s. pod čís. 16 691, zdôrazňujúc len to, že žalobníkovo vlastnícke právo na rušený prijímač nebolo v tomto prípade sporné.
Odvolací súd vyriekol okrem zákazu ďalšieho rušenia tiež, že rušebný zásah má byť odstránený primontovaním tlmiča na prístroj žalovaného, alebo iným vhodným spôsobom. Tým zrejme dal žalovanému voľnosť, akým spôsobom vyhovie určenému zákazu. Podľa toho môže sa tak stať tiež úplným vyradením masážneho prístroja z činnosti, čo so zreteľom na to, že ho žalovaný používa — ako sám udáva — na účel, ktorého účinok je problematický, resp. aj bez tejto potreby, nie je v súdenom prípade neprípustným zásahom do jeho vlastníckej slobody.

Porov. Úr. sb. č. 3674, Sb. n. s. č. 16 991.

Citace:

č. 17090. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1097-1100.