Čís. 4567.


Operujúci lekár je trestne zodpovědný za zanedbanie takých opatření pri operácii, ktoré sú svojou povahou určené k tomu, aby nebezpečenstvo pre život alebo zdravie operované osoby pri lekárskom zákroku alebo vóbec nemohlo vzniknúť, alebo aby bolo čo najviac obmedzené.
Otázku, či ide o nedbalost v smysle trestného zákona, posudzuje súd samostatné a neodvisle od posudku znalcov.

(Rozh. zo 14. decembra 1932, Zm III 407/32.)
Chirurg dr. T. S. previedol na poškodenej J. B. bruchorez. Po šestich mesiacoch bol z konečníku operované vytiahnutý tampon, ktorý bol pri operácii zabudnutý v jej vnútornostiach; tento tampon bol příčinou choroby poškodenej, ktorá trvala výše 8 dní. Obžaloba kladla chirurgovi dr. T. S. za vinu prečin podla § 310 tr. zák. Oba sudy nižších stolíc sprostily obžalovaného podla § 326 č. 2 tr. p. obžaloby.
Najvyšší súd po verejnom pojednávaní o zmátočnej sťažnosti náhradně sukromnej žalobkyne J. B. z úradnej povinnosti na základe § 35 I. odst. nov. k tr. por. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec vrchnému sádu v B., aby o nej znova pojednal a rozhodol; zmátočnú sťažnosť náhradně súkrómnej žalobkyne poukázal na toto rozhodnutie.
Dóvody:
Odvolací súd zistil zo skutkových náležitostí zažalovaného prečinu podra § 310 II. tr. zák., že pri operácii, ktorú previedol obžalovaný ako chirurg na náhradně súkrómnej žalobkyni J. B., bol zanechaný v jej vnútornostiach tampon a že táto okolnost bola příčinou chorobného stavu poškodenej, ktorý trval výše 8 dní. Pri riešení otázky, či ponechanie tamponu v tele operované osoby je nedbalosťou (nezbehlostou) v povolaní, aké má na mysli § 310 tr. zák., vychádzal odvolací súd z mienky podané súdnou lekárskou radou v Prahe; táto, opierajúc sa o skúsenosti lekárskej védy, dospěla k závěru, že, keď bolo šetřené pri operácii obvyklých kautiel, nie je možné pokladať ponechanie tamponu v tele za nedbalost lekára, ale len za náhodu, ktorá sa prihádza aj svědomitému lekárovi, a že najma pri bruchorezu, kedy musí byť pracované čo najrychlejšie, móže byť lahko tampon v brušnej dutině prehliadnutý. Poneváč podla názoru vrchného súdu nebolo v tomto případe ničím dokázané, že by boly potřebné kautely pri prevádzaní operácie opominuté, nenastal případ, v ktorom by daíctorého z lekárov činných pri operácii stihala nedbalost, za ktorú by bol tento trestne zodpovědný. Vrchný súd je toho názoru, že ani vtedy, keď by nebolo pri operácii šetřené patřičných kautiel a keď by tak bolo preukázané, že pri operácii bolo postupované s nedbalosťou, za ktorú je ten, kto ju zavinil, trestne zodpovědný, nemohla by byť ustálená vina obžalovaného, lebo obžalovanému, ktorý v tomto případe prevádzal chirurgický výkon, ktorému bola věnovaná celá jeho pozornosť, nemože byť vraj ukládaná ešte povinnosť, aby sa přesvědčil, či počet tamponov vložených do tela operovanéj osoby súhlasí s počtom vytiahmitých tamponov; táto povinnosť zrejme prislúcha lekárovi, ktorý ako instrumentář je pomocníkom operujúceho lekára. Zmátočná sťažnosť náhradně súkromnej žalobkyne napáda tieto právně názory vrchného sudu dovodom zmátočnosti podla § 385 čís, 1 a) tr. por., dovodzujúc, že tu išlo o nedbalosť obžalovaného v tom, že porušil pravidlá svojho povolania a že je za riadne prevedenie operácie zodpovědný právě obžalovaný, ktorého si poškodená k tomu zvolila. K jej výtkám uvážil najvyšší súd toto:
Trestný zákon na Slovensku platný nemá, pokiať ide o trestná zodpovednosť lekárov za poškodenie života alebo zdravia z nedbalosti pri ošetřovaní nemocných, špeciálneho ustanovenia, aké má na pr. trestný zákon platný v českých zemiach v § 356. Sú preto pri riešení otázky ich trestného zavinenia rozhodujúce všeobecné ustanovenia §§ 290, 291, připadne 310 I. a II. odst. tr. zák. Veliké a prirodzené riziko priaznivého výsledku lekárskeho zákroku, ba často priame nebezpečenstvo, ktoré je spojené menovite s chirurgickými zákrokmi pre télesnú bezpečnost ošetřovaného, má ovšem za prirodzený následok, že trestná zodpovědnost lekárovu je třeba obmedziť na případy jeho nedbalosti pri takých ákonoch, ktoré pri dostatočnej pozornosti sá podla lekárskej védy za všetkých okolností v moci lekárovej, aby nimi nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ošetřovaného nevzniklo, připadne aby nebole zvýšené nad prirodzená jeho mieru. Třeba tedy vziať lekára na trestná zodpovědnost, keď by zanedbal také opatrenia, ktoré sá svojou povahou určené priamo právě k tomu, aby nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ošetřovanéj osoby pri lekárskom zákroku alebo vóbec vzniknáť nemohlo, alebo aby bolo čo najviac obmedzené. Právě toto sá tíe kautely, na ktoré kladie doraz sádna lekárska rada v Prahe, keď vo všeobecnosti správné vylučuje, aby.sa mohla pričítatť nedbalosť lekárovi, ktorý šetřil týchto kautiel. Ponechanie tamponu v brušnej dutině je vec pre zdravie operovaného tak zrejme nebezpečná, že musia byť pri každéj operácii iste vždy učiněné opatrenia, aby tampon v brušnej dutině nemohol byť zanechaný; kontrola toho nie je nemožná, ani nie je podla povahy věci tak nesnadná, že by nemohla byť požadovaná v každom případe jako opatrenie, ktoré je třeba vždy previesť s náležitou mierou opatrnosti. Pri zachovaní tejto opatrnosti je tento poměrně lahko prevediteťný výkon kontroly použitých tamponov iste pravidelné v moci lekárovej; preto sa opominutie dostatočnej opatrnosti v tom smere všeobeciie za nešťastná náhodu alebo za nezodpjovedné riziko operácie posudzovať nembže. Správné posádenie otázky, či tu bolo trestné zavinenie, závisí tedy v prvom radě od zistenia, áké boly v sádenom případe učinené opatrenia pre kontrolu tamponov pri operácii použitých. Vrchný sád v tomto smere len uviedol, že nebolo ničím dokázané, že by boly potřebné káutely pri prevádzaní operácie opominuté. Toto negativné zistenie však nestačí k správnému posádeniu věci. Aby mohol prísť k tomuto závěru, mal odvolací sád pozitivně zistiť, aký bol postup pre zabezpečenie kontroly tamponov v tomto případe a či bolo toto zabezpečenie dostatečné v srovnaní s obvyklým postupom pri operáciach tohoto druhu; tento obvyklý postup třeba preto tiež zistiť, menovite ako sá obvykle rozdělené úlohy medzi osoby pri operácii spoluúčinkujúce, a len potom možno srovnat, či tomu bolo tak aj v tomto případe, menovite či bol k rychlej operácii přivzatý dosíatočný počet spósobilých osob, pre rychlú a bezpečnu kontrolu tamponov potřebný. Je třeba zistit obvyklý sposob, ako sa kontrola počtu tamponov pravidelné zaisťuje a srovnávat, ako bola zaistená v tomto případe. Len po zistení týchto skutočností bude možné posúdit, nakotko by vina za případné opominutie v týchto smeroch stíhala obžalovaného ako lekára operujúceho na tom základe, že jemu prislúchalo, aby v obvyklých medziach zariadil podla možnosti všetko potřebné k 6ezpečnému výkonu operácie, prevedenie ktorej převzal. Hoci však je zistené, že k operácii bol přivzatý instrumentář, je aj pre ten případ, že za kontrolu tamponov bol azda on priamo zodpovědný, třeba konkrétné zistit, či má operujúci lekár obvykle povinnost v tom ohlade inštrumentára dajako kontrolovat a či obžalovaný túto prípadnú povinnost splnil; lebo aj v tomto opominutí by mohlo byt připadne shtadané jeho zavinenie. Podotýká sa, že len k odbornému zisteniu a posúdeniu týchto skutočností možno sa dovolat posudku súdnej lekárskej rady alebo iných dokazov; či však ide o nedbalost v smysle, trestného zákona, má posúdit na základe zistených skutočností neodvisle od náhradu súdnych lekárskych rád samostatné súd; pri tom nie je rozhodujúce, či sa snad inokedy také případy staly aj lekárovi ináč svědomitému. Je vecou konkrétného posúdenia, pokiat podla skutočného priebehu operácie bolo v tomto případe z obvyklých, riadne prevedenie operácie zabezpečujúcich kautiel dačo opominuté a či sa tak stalo opominutím povinností, prislúchajúcích obžalovanému. K posúdeniu týchto otázok nemá najvyšší súd zistené hoře uvedené okolnosti; preto musel pokračovat podla § 35 I. odst. nov. k tr. por.
Citace:
č. 4567. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 369-371.