Čís. 6151.

K pojmu hrozby v smysle § 350 tr. zák. sa nevyžaduje hrozba rovnakej intenzity, akú vymedzuje ustanovenie § 347 tr. zák. pre obor lúpeže; stačí hrozba vážnym, nie malicherným zlom, ktorá je spôsobilá — hľadiac na opovedané zlo — primať ohrožovaného, aby proti svojej vôli niečo učinil, strpel alebo opominul.
(Rozh. zo dňa 7. marca 1938, Zm IV 735/37.)
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že, hoci vedel, že kominárske poplatky, patriace jeho otcovi, sú súdne zabavené a že okresný úrad zakázal vyberať tieto poplatky priamo od poplatníkov, predstierajúc, že je k tomu úradne zmocnený, vybral v niekoľko prípadoch takéto poplatky od dlžníkov tým spôsobom, že im hrozil, že je s ním v obci prítomný revizor okresného úradu a súdny exekútor, ktorý, ak nezaplatia, ihneď príde a prevedie exekúciu. Obžaloba kvalifikovala tieto činy ako zločiny podvodu podľa § 50 tr. nov. a § 381, čís. 1 tr. zák. (v jednom prípade ako pokus tohoto zločinu). Súd prvej stolice sprostil obžalovaného obžaloby jednak preto, poneváč zistil, že zabavenie kominárskych poplatkov nebolo formálne správne prevedené, jednak preto, že nikto zo zúčastnených dlžníkov nebol poškodený, lebo zaplatili ozaj len to, čo skutočne boli dlžní. Odvolací súd na odvolanie verejného žalobcu zmenil rozsudok prvého súdu a uznal obžalovaného vinným štyrnásobným prečinom vydieračstva podľa § 350 tr. zák. (v jednom prípade pokusom tohoto prečinu).
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Pokiaľ sťažovateľ má za to, že hrozbou, akú má na mysli ustanovenie § 350 tr. z., je len hrozba takej intenzity, ako je vymedzená ustanovením § 347 tr. zák., je zmätočná sťažnosť bezpodstatná.
Pojem hrozby nie je v § 350 tr. zák. stanovený a neľze mu dávať tú istú náplň, akú má hrozba v smysle § 347 tr. zák. Definícia hrozby podľa tohoto ustanovenia platí podľa jasného znenia tohoto miesta zákona (srov. slová ..... v prípade §§ 344 a 345) len pre obor lúpeže. Z okolnosti, že zákon v § 350 tr. zák. kladie hrozbu na roven násiliu (srov. slová ..... násilím, alebo hrozbou .....), plynie, že hrozbou v smysle tejto stati zákona treba rozumeť vyhrážku vážným, nie malicherným zlom, najmä nie je ani treba, aby zlo, ktorým vinník hrozí, smerovalo proti životu, telesnej neporušenosti alebo majetku ohrožovaného. Pri tom sa vyžaduje taký stupeň vyhrožovania, ktorý je spôsobilý — hľadiac na opovedané zlo — primať ohrožovaného, aby proti svojej vôli niečo učinil, strpel alebo opominul.
V súdených prípadoch žiadal sťažovateľ zaplatenie kominárskych poplatkov od prostých, vidieckych ľudí ľstive im predstierajúc, že má v obci k dispozícii exekútora a revizora, tedy úradných orgánov — v jednom prípade dokonca vydával neznámého muža, ktorý s ním bol, za exekútora — zrejme preto, aby dlžníci neboli v pochybnostiach, že ak nezaplatia, tito orgánovia ihneď urobia príslušné opatrenie; okrem toho hrozil postihnutým osobám i potrestáním. Je tedy zrejmé, že nešlo o púhe upomienky a obyčajné vyzvanie, poukazujúce na riadnu súdnu cestu, ako sa snaží dovodiť zmätočná sťažnosť, ale o neoprávnené, pod predstieranou záštitou úradných osob prevádzané vykonávanie nátlaku na vôľu dlžníkov opovedaním bezprostredných vrchnostenských zákrokov a dokonca i potrestania postihnutých dlžníkov, ak nezaplatia vymáhané čiastky. Keďže vyhrážky smerovaly — ako správné zdôraznil vrchný súd — proti prostým vidieckym ľuďom, ktorí nevedeli rozpoznať, že im v skutečnosti nehrozí opovedané nebezpečenstvo, boly spôsobilé vyvolať u nich takú mieru duševnej depresie, že sa len pod jej vlivom rozhodli sťažovateľovi vyhoveť. Boly preto vyhrážky obžalovaného takého rázu a takého stupňa, aký predpokládá zákon v ustanovení § 350 tr. z., a vrchný súd sa nemýlil, uznal-li sťažovateľa vinným trestnými činmi uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Citace:

č. 6151. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 152-154.