NPD documents search: Váž. civ., 2 (1920)

Č. 11965.

Církevné veci: * Predpis § 13 odst. 1 vl. nar. č. 124/1928 Sb., že doba strávená v činnej verejnej duchovnej správe pred nabytím čsl. štátneho občianstva ..., se nezapočítáva do služobnej doby započítatelnej podl’a §§ 11 a 12, je vo shodě so zák. č. 122/1926 Sb.
(Nález zo dna 8. júna 1935 č. 16611/35.)
Vec: Julius U. v H. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave o kongruálnom doplňku.
Výrok: Sťažnosť jednak sa zamieta pre bezdôvodnosť, jednak sa odmieta pre neprípustnost’.
Dôvody: Rozhodnutím zo dňa 8. augusta 1930 zem. úřad v Bratislave na základe § 3 zák. č. 122/1926 Sb., resp. § 169 vl. nar. č. 124/1928 Sb. upravil fassiu sť-l’a, ret. duchovného v H., stanovil dôchodok spojený s duchovným miestom a fúnkciou ret. farára v H., preradil sť-ľa do nových platov, predpísal mu penzíjny príspevok a uložil mu vrátit’ čiastku 34004 Kč z titulu záloh pobieraných na kongruálne požitky. V rozhodnutí bolo — mimo iné — uvedené: »Sť-ľ účinkuje vo verejnej duchovnej správe na systemizovaných staniciach nepeetržite od 30. apríla 1926. Doba strávená před 30. aprílom 1926 nemohla byť započítaná do služobnej doby preto, že sť-l’ovi udelené bolo čsl. štátne občianstvo výnosom min. vnútra zo dňa 13. februára 1925 na základe zák. čl. L:1879 a tak v smysle odst. 1 § 13 cit. vl. nar. môže služobná doba byť započítaná len odo dňa složenia štátoobčianskej prísahy, t. j. odo dňa 30. apríla 1926.
Do tohoto rozhodnutia podal sť-ľ odvolanie.
Napadnutým rozhodnutím vyslovil žal. úrad, že preskúmajúc odvolanie sť-ľovo rozhoduje v čiastke týkajúcej sa zaipočítania služobných rokov pred udelením čsl. štátneho občianstva takto: V § 13 odst. 1 vl. nar. č. 124/1928 Sb. sa stanoví, že doba strávená pred nadobudnutím čsl. štátneho občianstva v činnej verejnej duchovnej správe nezapočíta sa do služobnej doby započítateľnej dl’a §§ 11 a 12 uvedeného vl. nar. Výnimku tvoria prípady uvedené v odst. 2 § 13 tohoto nar. Poneváč sť-l’ovi bolo udelené čsl. štátne občianstvo na základe zák. čl. L:1879, ktorý prípad nie je uvedený medzi výnimkami v odst. 2 § 13 cit. vl. nar., žal. úrad ponechávajúc v platnosti patričný čiastku napadnutého výmeru zem. úradu pri zamietnutí patričnej čiastky odvolania zisťuje, že st-P nemá v smysle §§ 11 až 13 tohoto vl. nar. právny nárok na započítanie služobnej doby ztrávenej pred nadobudnutím čsl. štátneho občianstva cielom zvýšenia kongruy. Súčasne zistil žal. úrad, že dôchodok uvedenej kňažskej stanice je hodnotený nadpriemerne, z ktorého dôvodu žiada, aby zem. úrad previedol v dohode s príslušným okresným úradom nové ustálenie dôchodku uvedeného farského obročia dľa priememých cien počítaných všeobecne pri ustálovaní dôchodkov kňažských na Slov.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
I. Sť-ľ brojí predovšetkým proti výroku žal. úradu, že sť-ľ nemá nárok na to, aby pri jeho prevedení do nových platov podľa zák. č. 122/1926 Sb. bola započítaná doba strávená v činnej verejnej duchovnej správe pred nabytím čsl. štátneho občianstva. V tomto smere dovodzuje sť-ľ: zák. č. 122/1926 Sb. stanoví kategoricky, že každý duchovný, ktorý je čsl. štátnym občianom, má nárok na kongruálne požitky; z toho vraj zrejme a logicky plynie, že sa sť-ľovi majú pri prevodu do nových platov započítat’ do služobnej doby, rozhodnej pre výšku týchto platov, i tie roky, ktoré strávil vo verejnej duchovnej správe pred nabytím čsl. štátneho občianstva, obsahuje-li tedy § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. — žal. úradom v napadnutom rozhodnutí dovolaný — odchylné ustanovenie, odporuje toto ustanovenie zák. č. 122/1926 Sb.
K týmto vývodom sťažnosti slušelo uviesť: V § 1 odst. 3 zák. č. 122/1926 Sb. o úprave platov duchovenstva církví a náboženských spoločností štátom uznaných, prípadne recipovaných, sa stanoví, že duchovní prevádzajú sa do nových platov podľa doby služobnej, strávenej pred účinnosťou tohoto zákona vo verejnej duchovnej správe. V § 1 odst. 4 tohože zák. sa stanoví, že nárok na kongruu prislúcha však duchovným len, sú-li čsl. štátnymi občanmi ... V § 13 odst. 1 vl. nar. č. 124/1928 Sb. sa predpisuje: Doba, strávená pred nabytím čsl. štátneho občianstva v činnej verejnej duchovnej správe ..., nezapočítává sa do služobnej doby započítateľnej podľa §§ 11 a 12. V § 13 odst. 2 cit. vl. nar. stanoví sa zo zásady vyslovenej v odst. 1 tohoto §u výnimka — za určitých predpokladov — pre duchovných, ktorí nadobudli čsl. štátneho občianstva podľa ústavných zák. č. 236/1920 Sb. alebo č. 152/1926 Sb.
V danom prípade nepopiera sť-ľ správnosť predpokladu žal. úradu, že sť-ľovi bolo udelené čsl. štátne občianstvo podľa zák. čl. L:1879; vtedy ale musí nss vychádzať pri svojich úvahách z toho, že zmienený předpoklad žal. úřadu je správný; za tohoto stavu věci nemôže tedy v danom případe vôbec prichádzať v úvahu ustanovenie § 13 odst. 2 vl. nar. č. 124/1928 Sb. a lzä tedy zmienené vývody sťažnosti, vytýkajúce neplatnosť § 13 cit. vl. nar., chápat len v tom smysle, že sť-ľ má tu na mysli namietať, že ustanovenie § 13 odst. 1 cit. vl. nar. odporuje zák. č. 122/1926 Sb.
Leč tohoto stanoviska sťažnosti nss nesdiela.
Je-li podľa § 1 odst. 4 zák. č. 122/1926 Sb. — ako je to z doslovu tohoto ustanovenia patrné — čsl. státne občianstvo základnou podmienkou vzniku nároku na kongruálne doplňky vôbec, plynie z toho, že u duchovného, ktorý nie je čsl. štátnym občanom, vznikol nárok na kongruálne doplňky len po splnění tejto podobenky, sú-li ovšem dané i ostatné podmienky zákonom stanovené; ďalej plynie z toho, že ani doba strávená duchovnými vo verejnej duchovnej správe pred nabytím čsl. štátneho občianstva nemôže prijsť v úvahu pri stanovení výšky kongruálnych doplňkov, resp. pri prevodu do nových platov, pokiaľ by ovšem neboly dané výnimečné prípady, kedy nabytie čsl. štátneho občianstva má určité retrotrakčné účinky, totiž prípady, o ktorých je zmienka v § 13 odst. 2 vl. nar. č. 124/1928 Sb., o aké prípady ale v dnešnom spore — ako to bolo výše uvedené — vôbec neide.
Z týchto úvah ide tedy na javo, že ustanovenie, obsažené v § 13 odst. 1 vl. nar. č. 124/1928 Sb., že doba, strávená pred nabytím čsl. štátneho občianstva v činnej verejnej duchovnej správe ..., nezapočítává sa do služebnej doby, započítateľnej podľa §§ 11 a 12, »je vo shode« so zák. č. 122/1926 Sb.
Vyslovil-li tedy žal. úrad v napadnutom rozhodnutí, že pri peevodu do nových platov nemá sť-ľ nárok na započítanie onej doby, ktorú strávil vo verejnej duchovnej správe pred nabytím čsl. štátneho občianstva, ktoré bolo sť-ľovi — ako je sťažnosťou nepoprené — udelené podľa zák. čl. L:1879, nelzä v tomto výroku žal. úradu shľadať sť-l’om vytýkanú nezákonnost’. Je tedy sťažnosť, pokiaľ smeruje proti tomuto výroku žal. úradu, bezdôvodná.
II. V dalších vývodooh sťažnosti brojí sťľ proti tomu, že mu bolo uložené vrátenie zálohy, ktorú pobral na kongruálne požitky. Lež v tomto smere prehliada sť-ľ, že výrok o povinnosti vrátenia zmienených záloh je sice obsažený v rozhodnutí úradu I. stolice, že ale naproti tomu žal. úrad, ako je to patrné z jeho rozhodnutia, nerozhodoval o onej čiasti sť-ľovho odvolania, ktorá smerovala proti zmienenému výroku úradu 1. stolice. Vtedy ale nie je otázka, zda sť-ľ je povinný zmienené zálohy vrátiť, dosiaľ v poradí stolíc správných vyriešená a je tedy sťažnosť v tomto smere neprípustná podľa § 5 zák. o ss.

Citace:

Č. 11965. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17/2, s. 16-18.