Čís. 15419.Usnesenie vyrovnacieho komisára, aby dlžník do určitej doby zaplatil alebo zaistil odmenu vyrovnacieho správců a paušálny poplatek — tento v určitej výške — pod následkami odoprenia potvrdenia vyrovnania, treba pokladať za vyžvaňte podľa § 58, odst. 1 č. 4 vyr. por., a nie je proti nemu rekurz prípustný.(Rozh. z 18. septembra 1936, R III 584/36.)Súd prvej stolice vo vyrovnacej veci vyzval dlžníčku, aby do 15 dní preukázala, že zaplatila bernému úradu v T. paušálny poplatek (vyrovnací poplatok) v sume 60441 Kč 40 h a vyrovnacie útraty vyrovnacieho správců, a to na odmenu 20000 Kč a na jeho hotové výdavky 319 Kč 80 h, alebo, aby preukázala, že uvedený poplatok a útraty zaistila složením v hotovosti do súdneho depozita, ináč odopre potvrdit vyrovnanie podľa č. 4 odst. 1 § 58 vyr. por. Rekurzný súd rekurz dlžníčky proti tomuto vyzvaniu odmietol.Najvyšší súd rekurzu nevyhovel.Dôvody:Napadnuté usnesenie môže byť so zreteľom na ustanovenie § 11 (4) zák. č. 120/1931 Sb. z. a n., podľa kterého sa paušálny poplatok platí bez úradného vymerania (preskúmanie jeho výšky prislúcha finančnému úradu), považované len za vyzvanie dlžníčky, aby zaplatila — pripadne zaistila — útraty a poplatky, ktoré vyzvanie predpisuje § 58, odst. 1 č. 4 vyr. por.Toto vyzvanie však nie je meritórnym rozhodnutím, proti ktorému by bol prípustný rekurz.