NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

— Čís. 337 dis. —
Čís. 337 dis.

V pätnásťdňovej lehote § 95 adv. por. treba odvolanie nielen ohlásiť, ale aj odôvodniť.
Prekvalifikovanie zločinu na prečin (korekcionalizácia) nemá ani v disciplinárnom pokračovaní proti advokátom za následok použitie dvojročnej premlčacej lehoty § 102, odst. 2 adv. por.
(Rozh. zo dňa 6. novembra 1937, Ds IV 46/37.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. A., advokátovi v R., následkom odvolania štátneho zastupiteľstva v R. zrušil rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu a uznal obvineného advokáta vinným disciplinárnym prečinom podlľa § 68, písm. b) adv. por., ktorý tak spáchal, že roku 1930 dostal plnomocenstvo od F. a spol., aby vybral z depozitu pri krajskom súde v Ch. 4 444 Kč, a tieto aj vybral, ale stranám len čiastočne vydal a zbytok 3 219 Kč neodovzdal a pre seba ponechal, a že tedy týmto svojím chováním poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a tým sa stal nehodným úcty a dôvery.
Odôvodnenie odvolania najvyšší súd odmietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku disciplinárneho súdu, ktorým obvinený advokát bol pri roku, konanom dňa 19. júna 1937, sprostený obžaloby, ohlásil štátny zástupca dňa 2. júla 1937 odvolanie pre toto sprostenie, žiadal o doručenie rozsudku a, keď sa tak stalo, podal písomné odôvodnenie datované dna 7. júla 1937, ktoré dňa 9. júla 1937 došlo advokátskej komore.
Podľa § 95 advok. por. môžu sa strany proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu, ak sú pri vyhlásení rozsudku prítomné, odvolať za 15 dní od vyhlásenia rozsudku. V tejto lehote treba však nielen odvolanie ohlásiť, ale aj odôvodniť, lebo advok. por. nemá podobného ustanovenia — Čís. 337 dis. —
ako § 388 tr. p. v novom znení, podľa ktorého, ohlási-li sa zavčas odvolanie a požiada-li sa včas o doručenie rozsudku, treba lehotu k odôvodneniu počítať od doručenia rozsudku. Poneváč štátny zástupca bol pri roku prítomný, počítá sa preňho 15 dňová lehota k podaniu odvolania od vyhlásenia rozsudku, to jest od 19. júna 1937 a je preto odôvodnenie odvolania opozdené a bolo odmietnuté.
Štátny zástupca ohlásil však zavčas odvolanie čo do oslobodenia obvineného. Disciplinárny súd sprostil obvineného preto, poneváč čin je premlčaný, lebo disciplinárny čin bol spáchaný koncom roku 1934 a návrh žalobcu komory na stíhanie došiel dňa 23. marca 1937, tedy po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 102, odst. 2 advok. por.
Názoru tomuto neľze prisvedčiť. Premlčaciu lehotu podľa § 102, odst. 2 adv. por. treba počítať od času konania alebo opominutia zakladajúceho disciplinárny prečin do doby, kedy bolo učinené oznámenie — vyjmúc prípad zločinu.
Nehľadiac na to, že oznámenie na obvineného došlo k advok. komore už dňa 4. mája 1935, kedy krajský súd v Ch. zasílal advokátskej komore žalobu štátneho zastupiteľstva pre zločin sprenevery podľa §§ 355, 356 tr. z., a že od tej doby neuplynula premlčacia lehota bez prerušenia, takže uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty premlčanie disciplinárneho prečinu nenastalo, prehliadol disciplinárny súd, že čin obvineného je zločinom sprenevery podľa §§ 355, 356 tr. z., na ktorý sa dvojročná premlčacia lehota podľa § 102, odst. 2 následkom výslovného ustanovenia zákona »vyjmúc prípad zločinu« nevzťahuje.
Rozsudkom krajského súdu v Ch. zo dňa 2. juna 1936 uznaný bol Dr. A. vinným zločinom sprenevery podľa §§ 355, 356 tr. z., ktorý čin bol podľa § 92 a § 20 kvalifikovaný za prečin, a odsúdený bol do väzenia v trvaní dvoch miesiacov, ku strate úradu na tri roky a politických práv na jeden rok. Obžalovanému bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu na skušobnú dobu troch rokov.
Vrchný súd rozsudkom zo dňa 4. novembra 1936 prvostupňový rozsudok potvrdil, zmätočná sťažnosť obžalovaného bola najvyšším súdom usnesením zo dňa 11. februára 1937 čiastočne zamietnutá a čiastočne odmietnutá.
Ako najvyšší súd už rozhodol, viď čís. 5512 Sb. n. s., je pre premlčanie trestného činu, označeného v zákone za zločin, kvalifikovaného však súdom za prečin len v dôsledku toho, že pri výmere trestu bolo použité § 92 tr. z. a vinníkovi bol vymeraný trest väzenia, určený na prečiny (§ 20 tr. z.), rozhodná lehota stanovená pre premlčanie zločinov. Z toho tedy plynie, že prekvalifikovanie zločinu na prečin hľadiac na § 20 tr. z. nemá ani v disciplinárnom pokračovaní za následok použitie dvojročnej premlčacej lehoty v § 102, odst. 2 adv. por. stanovenej a že sa tedy disciplinárny súd mylne tej to lehoty dovolával. — Čís. 338 dis. —
Poneváč činom v disciplinárnom rozsudku prvej stolice zisteným, ktorý trestný súd kvalifikoval ako zločin sprenevery podľa §§ 355, 356 tr. z., obvinený advokát poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru, ktorého je členom, a stal sa nehodným úcty a dôvery, zakladá jeho čin povahu disciplinárneho prečinu podľa § 68, písm. b) adv. por. Preto bol obvinený uznaný vinným týmto prečinom.

Citace:

Čís. 337 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 638-640.