NPD documents search: Váž. civ., 13 (1931), sv. 1

Čís. 6257.

S hľadiska prečinu násilia proti orgánu vrchnosti (§ 4 zák. čl. XL:1914), spáchaného tak, že pachateľ nútil úradný orgán k nejakému opatreniu, stačí, keď vynucované opatrenie súvisí s výkonom povolania napadnutého orgánu.
(Rozh. zo dňa 22. septembra 1938, Zm III 313/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu podľa § 4, odst. 2 a § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914, vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, založenej na dôvode zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., rozsudok vrchného súdu z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušil vo výroku o kvalifikácii a kvalifikoval čin obžalovaného ako zločin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 a § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914.
Z dôvodov:
Neľze odopreť oprávnenie zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu.
Odvolací súd zistil, že M., sprisahaný hájnik pre obec K., dňa 25. mája 1937 okolo obeda pristihol v obvode svojej príslušnosti manželku obžalovaného pri poľnej krádeži ďateliny, že jej zabavil kradenú ďatelinu aj s trávnicou slúžiacou k jej odneseniu a že už krátko po poľudni odovzdal onu zabavenú trávnicu poškodenému (krádežou) P. v K. Potom — ako ďalej zistil odvolací súd — o 1/2 18 hodine toho istého dňa, utekal obžalovaný A. za hájnikom M. na vzdialenosť asi 10 krokov, majúc v ruke napriahnutú tyčku od plotu, z čoho M. hneď vedel, že ho chce zbiť. Preto utekal pred ním aj M., ale keď došiel k R., sa už zastavil, obžalovaný tiež a tento držiac palicu v takej polohe, ako by chcel hájnika uderiť, žiadal ho, aby mu odovzdal trávnicu, ktorú predtým (M.) jeho žene zabavil. M. mu odvetil, aby išiel k tomu, komu ju M. odovzdal. Viacej sa nič nestalo.
V tomto zistenom skutku obžalovaného nespoznal odvolací súd skutkovú podstatu zločinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2, § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914, a to podľa odovodnenia rozsudku preto, že vraj opatrenie, ku ktorému nutil obžalovaný napadnutého hájnika, nebolo v blízkom dosahu hájnikovom alebo v dosahu jeho možnosti, ani nebolo v jeho úradnej pôsobnosti, poneváč úradný výkon jeho bol už skončený. Preto uznal odvolací súd obžalovaného vinným len prečinom útisku podľa §§ 1, 2, odst. 2 zákona čís. 309/1921 Sb. z. a n.
S právnym názorom odvolacieho súdu neľze súhlasiť. Prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 sa dopustí — okrem iných prípadov v cit. ustanovení uvedených, o ktoré tu nejde — kto nebezpečnou hrozbou núti orgán vrchnosti k nejakému opatreniu. V smysle § 6, odst. 2 cit. zák. čl. stává sa tento čin zločinom, ak bolo nútenie spáchané so zbraňou.
Zákon, ako je zrejmé z uvedeného predpisu, pre tento prípad ani výslovne nestanoví podmienku, ani sa nedá zo súvislosti s ostatnými prípadmi v cit. paragrafe uvedenými vyvodiť podmienka, že opatrenie, ku ktorému bolo pachateľom nútené, musí byť napadnutým orgánom na mieste ihneď prevediteľné.
Neobstojí ďalej názor vrchného súdu, ktorý neuznal na zažalovanú kvalifikáciu ustáleného činu preto, že opatrenie, ktoré malo byť na napadnutom orgánu vynútené, nespadalo do jeho pôsobnosti, poneváč úradný výkon zabavením trávnice a jej odovzdaním poškodenému (krádežou) bol už skončený a zpätné zaopatrenie trávnice, t. j. zrušenie jej zabavenia nebolo už v medziach úradnej oprávněnosti vrchnostenského orgánu. Z výpočtu jednotlivých prípadov v § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 uvedených, z ich súvislosti, ako aj z ich účelu plynie, že tu stačí, keď vynucované opatrenie súvisí s výkonom povolania napadnutého orgánu.
Tento vzťah je tu daný, lebo v tomto prípade chcel obžalovaný hrozbou nútiť orgán vrchnosti, aby vrátil vec, k zabaveniu ktorej bol následkom svojho úradného povolania oprávnený, a tým aby zabavenie zrušil. Toto vynucované opatrenie bolo teda vo vzťahu k úradnému výkonu napadnutého orgánu a treba preto mať za to, že išlo o nútenie k takému opatreniu, ktoré zákon má na mysli v § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914.
Poneváč sa hrozba stala s upotrebením palice, tedy so zbraňou, je v zistenom konaní obžalovaného daná skutková podstata zločinu nási lia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 a § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914.
Keď prez to odvolací súd odchylne od prvostupňového rozsudku kvalifikoval zistený čin obžalovaného len za prečin útisku podľa §§1,2, odst. 2 zákona čís. 309/1921 Sb. z. a n., zavinil zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., zmätočnou sťažnosťou verejného žalobcu právom vytýkaný.

Citace:

č. 6257. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 344-346.