Čís. 15866.Nejde o poistný prípad, keď člena hasičského sboru, poisteného proti následkom telesných úrazov, ktoré by sa jeho členom prihodily pri vykonávaní služebnej povinnosti pri prácach hasičských, záchranných a pri výcviku, stihne úraz po skončení hasičského cvičenia (cestou na nádražie).(Rozh. z 2. februára 1937, Rv III 770/36.)Žalujúce mesto uzavrelo 17. augusta 1925 so žalovanou poisťovňou poisťovaciu smluvu, ktorou poistilo členov svojho hasičského sboru proti následkom telesných úrazov, ktoré by sa im prihodily pri vykonávaní služebnej povinnosti. Veliteľ hasičského sboru Julius K. po skončení hasičského cvičenia cestou na nádražie, kde mal prevziať velenie nad okresným hasičským sborom, vyslaným na pohreb zemského veliteľa hasičov v T., utrpel úraz. — Žalujúce mesto domáhalo sa žalobou na žalovanej poisťovni zaplatenia poistnej sumy podľa poisťovacej smluvy.Všetky tri súdy žalobu zamietly, Najvyšší súd z týchtodôvodov:Smluvou zo dňa 17. augusta 1925, uzavrenou stranami, bolo sborové poistené 43 členov hasičského sboru a 2 kočišia proti následkom telesných úrazov, ktoré by sa im prihodily pri vykonávaní služebnej povinnosti pri prácach hasičských, záchranných a pri výcviku. Podľa slovného znenia smluvy nevztahovalo sa poistenie na následky telesných úrazov, ktoré by sa prihodily poisteným osobám pri výkone služebnej povinnosti vôbec, ale bolo obmedzené na úrazy pri prácach hasičských, záchranných a pri výcviku. Nestačí preto k zisteniu, že ide o poistný prípad, okolnost, že Julius K. utrpel úraz pri prevádzaní úkonu jemu vyšším veliteľom prikázaného, ako za to mylné má dovolacia žiadosť, ale rozhodným je jedine to, či Julius K. utrpěl úraz pri výkone prác hasičských, záchranných a pri výcviku. Dovolacia žiadosť uvádza sama, že Julius K. utrpel úraz, keď po skončení hasičského cvičenia šiel na nádražie. Správny a logický je závěr nižších súdov, že cesta na nádražie nie je hasičskou prácou a že preto úraz, ktorý Julius K. na tejto ceste utrpel, nie je poistným prípadom podľa poistnej smluvy.Dovolacia žiadosť odôvodňuje správnosť svojho názoru, že ide o prípad poistný, tým, že význam v smluve použitého výrazu »pri hasičskej práci« vykládá tak, že hasičskou prácou treba rozumeť hasičskú službu vôbec.Pri výklade obsahu smlúv treba však hľadeť na to, aký význam dávaly strany použitému výrazu, a akú vôlu chcely použitým výrazom vyjadriť. Preto treba vykladať význam výrazu, aký má v súvislosti, v ktorej bol použitý. Tlačený text poistky znie: »Poisťovňa ... poskytuje hromadné poistenie proti následkom telesných úrazov, ktoré by sa pri vykonávaní služebných povinností prihodily«. Keby tedy obstál výklad žalujúceho mesta, že predmetom poistenia sú úrazy nastalé v hasičskej službe vôbec, neboly by strany pripojily k tlačenému textu smluvy »pri prácach hasičských, záchranných a pri výcviku«, ktorým dodatkom obmezily rozsah predmetu poistenia, ktorý zahrnoval podľa tlačeného textu všetky úrazy, ktoré by sa prihodily pri vykonávaní služebnej povinnosti, na prípady v dodatku uvedené. Vyplývá tedy tiež z tohoto znenia smluvy, že prácami hasičskými nie sú hasičské služby vôbec.Výraz »pri prácach« patrí nielen k slovu »hasičských«, ale súčasne aj k slovu »záchranných«. Z tejto súvislosti vyplýva, že prácami rozumely smluvné strany práce konané poistenými osobami v obore ich poslania: slúžiť ochrane majetku a telesnej bezpečnosti svojich spoluobčanov, nie však také úkony, ktoré patria sice tiež k službe hasičskej, ale netýkajú sa ochrany majetku a telesnej bezpečnosti spoluobčanov.