Čís. 16353.

Rozhodovat’ o sťažnosti proti usneseniu okresného sudu o zaplatení požičky, poskytnutej sudom zo sirotských peňazí ním spravovaných, neprislúcha súdu druhej stolice, ale dozorčiemu orgánu justičnej správy.1
(Rozh. z 22. septembra 1937, R IV 350/37.)
Okresný súd v R. vypovedal požičku, poskytnutá vd. Marii K. a Jozefovi K. zo sirotských peňazí týmto súdom spravovaných, a uložil dlžníkom, aby vrátili ešte dlžnú sumu požičky v určenej lehote pod exekúciou. Rekurzný súd rozhodol o rekurze dlžníkov meritorne.
Najvyšší súd usnesenie rekurzného sudu zrušil a uložil sudu I. stolice, aby rekurz vd. Marie K. a Jozefa K. předložil prezidiu krajského sudu v R. ako dozorčiemiu správnému úřadu k rozhodnutiu.
Dovody.
Vec, o ktorú ide, nie je ani poručenskou vecou, ani inou vecou nesporného pokračovania. Rekurzný súd překročil svoju posobnosť, určenu v § 1 zákona č. 100/1931 Sb. z. a n., keď o věci rozhodol, a preto je jého pokračovanie zmätočné podľa § 41 lit. e) cit. zákona.
Usnesenie súdu I. stolice nie je rozhodnutím sudcovským, ale rozhodnutím, súdneho správného úřadu, pověřeného správou sirotských peňazi, a týká sa výlučné požičky, povolenej tým istým súdom z týohto peňazi. Rezhodnúť o správnosti súdnych opatřeni, týkajúcich sa správy peňazi svěřených súdu, neprislúcha nadriadenému súdnemu senátu, lež nadriadenému justičnému správnému úřadu.

Porov.: Sb. n. s. č. 12107.

Citace:

č. 16353. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 277-278.