NPD documents search: Váž. civ., 21 (1939)

Čís. 5379.

Nejde o ten istý čin, bolo-li žalované, že vinník ako povodca napísal a uveřejnil článok urážlivého obsahu, dokázané však bolo len, že poskytol tretej osobě informáciu k napísaniu onoho článku. Autorstvo a uverejnenie článku dodávajú púhej informačnej činnosti vinníkovej povahu iného činu a nie sú preto rozhodné len čo do kvalifikácie činu v smysle § 325, odst. 2 tr. p.
(Rozh. zo dna 25. septembra 1935, Zm III 194/35.) Oba súdy nižších stolic uznaly obžalovaného J. L., zodpovědného redaktora periodického časopisu V., vinným prečinom pomluvy tlačou podla § 2 zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý spáchal tým, že napísal a uveřejnil v spomenutom časopise článok s obsahom urážajúcim súkromného žalobců; spoluobžalovaný L. H. bol tejže obžaloby sprostený.
Najvyšší súd zmátočné sťažnosti súkromného žalobců a obžalovaného J. L. čiastočne odmieťol a čiastočne zamietol.
Z dóvodov:
Podla obžalobného spisu bol L. H. žalovaný, že jako povodca napísal a uveřejnil v čís. 17 zo dňa 23. júla 1933 na straně 5 satirického týždeníka »V.« inkriminovaný článok, v ktorom bolo tiež otlačené »osvedčenie« ním a dvorná svedkami podpísané.
Sudy nižších stolic však nepřijaly za dokázánu túto zažalovaná činnost’ obžalovaného, ani nezistily, že by obžalovaný L. H. bol dal spoluobžalovanémii J. L. vóbec buď priamo, buď nepriamym sposobom informáciu k spísaniu inkriminovaného článku, ani že by zmienené »osvedčenie« v článku tom uverejnené, — o ktorom bolo sice zistené, že pochádza od obžalovaného L. H., — bol spísal alebo nadiktoval za tým účelom, aby takto bolo uverejnené, ale zistily súdy len to, že L. H. pri istej příležitosti dal Š. V-ovi v jeho obchode informáciu k spísaniu zmieneného »osvedčenia«, ktoré je v inkriminovanom článku otlačené a ktoré bolo vo zmienenom obchode Š. V. vtedy neznámým mužom napísané a obžalovaným spolu s dvěma svedkami podpísané; že však »osvedčenie« to bolo určené k inému účelu, — a preto obžalovaného L. H. sproistily obžaloby z dóvodu, že táto zažalovaná činnost nebola dokázaná.
Sťažovatel (súkromný žalobca), uplatňujúc zmátok podla bodu 1 a) § 385 tr. p., správné však podla bodu 1 c) cit. paragrafu, domáhá sa odsúdenia obžalovaného L. H. tvrdiac, že nižšie súdy omylné neuznaly na vinu obžalovaného H. a majúc za to, že v zažalovanej činnosti obžalovaného H. je zahrnutá i činnost’, ktorú tento predsavzal voči Š. V. a svedkom, a že ide tedy o totožný čin, ktorý sa správné kvalifikuje ako prestupok pomluvy podla § 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., pri čom okolnost’, že obžalovaný informáciu nepodal za účelom uverejnenia, je vraj len okolnosťou kvalifikačnou.
Najvyšší súd preskúmavši vec sa však přesvědčil, že nižšie súdy správné rozhodly; nejde tu o totožný čin, totiž zažalovaná činnost obžalovaného nie je totožná s činnosťou, ktorú obžalovaný (L. H.) podla zisteného skutkového stavu skutočne vykonal, poneváč tým, že súkromný žalobca v obžalobnom spise k informačnej činnosti obžalovaného, vykonanej v skutočnosti voči Š. V., ktorá je čo do závadného obsahu ta istá, připojil a predmetom obžaloby učinil ďalšie okolnosti, totiž že obžalovaný L. H. ako povodca napísal a uveřejnil vo vyššie zmienenom týždeníku inkriminovaný článok, v ktorom je otlačené, i ono »osvedčenie«, čo by, hladiac na ustanovenie 3. odst. § 1 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n., zahrnovalo v sebe i prípadnú informačnú činnost’ pre spísanie inkriminovaného článku, predsavzaté spoluobžalovaným J. L., za účelom uverejnenia pristúpily k informačnej činnosti obžalovaného také ďalšie okolnosti, ktoré dodávajú jeho činnosti povahu iného činu, spáchaného pri inej příležitosti, tedy časové a miestne odděleného, a nie sú preto rozhodné len čo do kvalifikácie v smysle 2. odst. § 325 tr. p. Preto bol obžalovaný správné oslobodený a tu uvedená časť zmátočnej sťažnosti je bezzákladná.

Citace:

čís. 5379. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 371-373.