Čís. 14912.
Žaloba, domáhajúca sa na okresnej nemocenskej poisťovni splnenia nároku na dávku nemocenského poistenia, patrí výlučné na rozhodčí súd nemocenskej poisťovne.
Žaloba o náhradu škody pre opozdené splnenie dávok nemocenského poistenia patrí, ak bola okresná nemocenská pokladnica na ich splnenie rozhodčím súdom odsúdená, na riadny súd.
(Rozh. z 2. januára 1936, Rv III. 608/35.)
Žalobkyňa domáhala sa žalobou na žalovanej okresnej nemocenskej poisťovni titulom náhrady škody platenia doživotnej renty na tom základe, že — hoci bola členom žalovanej poisťovne — nedostalo sa jej od 5. decembra 1927 riadného liečenia proti krbovému reumatizmu a že stravná podporu, ktorá jej bola nálezom rozhodčieho sudu prisúdená od 6. decembra 1927 do 5. novembra 1928, vyplatila žalovaná okresná nemocenská poisťovňa s dvojročným opozdením, v dôsledku čoho — pre nedostatok prostriedkov — žalobkyňa nemohla sa choroba sa tak zhoršila, že sa stala nevyliečiteľnou a žalobkyňa, tým navždy práce neschopnou. Súd prvej stolice žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice potvrdil. Důvody: Žalobkyňa (poistenka) opiera svoj nárok proti žalovanej ako nositeľke nemocenského poistenia o dve skutočnosti; 1. že táto neposkytla jej (žalobkyni) stravná podporu včas a 2. odoprela jej včasná liečbu. Dotyčné druhého dôvodu, žalovaná okresná nemocenská poisťovňu k náhrade škody vraj zavazujúceho odvolací súd súhlasí správnym názorom rádu prve stolice, že riešenie otázky či žalovaná právom alebo neprávom odoprela žalobkyni liečenie, vymyká sa príslušnosti riadných súdov, lebo o nej rozhodovat náleží rozhodčiemu sudu nemocenskej poisťovne. Keby bol rozhodol rozhodčí súd, po prípade poisťovací súd ako sád apelačný, že odoprenie liečby bolo bezprávné, bola by vecná príslušnosť riadného súdu založená a odškodňovacia povinnosť na strane žalovanej musela by byť zistená. To sa nestalo. Dotyčné prvého základu odškodňovacej povinnosti správné zamietol prvý súd žalobu s ohľadom na znalecký posudok lekárskeho odborníka prof. dra Stanislava K., že ku kúpeľnému liečeniu žalobkyne — ktoré je ostatne dávkou dobrovoľnou a nie povinnou — neboť vôbec daný podklad do 5. XI. 1928, do ktorého dňa bola určená rozhodčím a poisťovacími ako apelačným súdom povinnosť žalovanej poisťovne poskytovať žalobkyni t. zv. stravnú podporu, a že nebolo možno s istotou očakávať, že by kúpeľná liečba v P. určité bola zabránila následkom choroby a pokračovaniu deformácie klubov z reumatizmu; niet tu tedy medzi postupom žalovanej strany a medzi následkami ú žalobkyne nastalými kauzálnej súvislosti, ako sád prvej stolice v dôvodoch svojho rozsudku správne uviedol.
Najvyšší súd dovolací žiadosť žalobkyne zamietol, uznavší dôvody rozsudku odvolacieho súdu po právnej stránke za správné.