NPD documents search: Váž. civ., 20 (1938)

Čís. 16758.

Plat, ktorý prislúcha súkromnému zamestnancovi prepustenému predčasne bez dôležitého dôvodu na dobu vyše jedného roka, nemôže byť — pokiaľ je za túto ďalšiu dobu sročný podľa odst. 2 § 37 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. až v budúcnosti vždy koncom mesiaca — prisúdený podľa § 131 Osp.1 už pred jeho sročnosťou.
(Rozh. z 10. februára 1938, Rv IV 417/37.)
Žalobník predniesol, že bol trvale ustanoveným úradníkom žalovanej poisťovne a že dňa 1. januára 1935 bola mu bezprávne daná výpoveď k 1. aprílu 1935. — Žalobou domáhal sa rozsudkového výroku, že táto výpoveď je neplatná a že žalovaná poisťovňa povinná je zaplatiť mu jeho plat na dobu jedného roka; za priebehu sporu rozšíril žalobu aj na plat za ďalšiu dobu až do skončenia pracovného pomeru (§ 37 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.).
Oba nižšie súdy žalobe vyhovely, odvolací súd prisúdil žalobníkovi plat sročný v čase vynesenia jeho rozsudku, resp. nedoplatok naň (do 30. apríla 1937) a krome toho podľa § 131 Osp. už vopred aj plat za ďalšiu dobu až do skončenia pracovného pomeru uplynutím smluvnej doby (do 2. septembra 1964, keď sa žalobník dožije 60 rokov) eventuálne do jeho skoršej smrti alebo do skoršieho zrušenia pracovného pomeru riadnou výpoveďou, a to v sumách smluvného mesačného platu, vypočítaného pre jednotlivé budúce roky podľa služebnej pragmatiky a kolektívnej smluvy a so splatnosťou vždy koncom dotyčného mesiaca.
Najvyšší súd prisúdil žalobníkovi len plat sročný do vynesenia rozsudku odvolacieho súdu (do 30. apríla 1937).
Z dôvodov:
Opodstatnená je dovolacia žiadosť, pokiaľ namieta, že odvolací súd porušením materiálneho práva odsúdil žalovanú stranu, aby do 2. septembra 1964, eventuálne do skoršej smrti žalobníka, resp. do skoršieho skončenia pracovného pomeru riadnou výpoveďou, platila žalobníkovi sumy uvedené v rozsudku odvolacieho súdu.
Podľa ustanovení § 37 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. zamestnavateľ povinný je vyplatiť zamestnancovi plat a náhradu za iné požitky, prislúchajúce zamestnancovi na dobu jedného roka už pri zrušení pracovného pomeru, plat a náhrada za ďalšiu dobu presahujúcu jeden rok — ak a pokiaľ nezanikol nárok tým, že zamestnanec nadobudol iného zamestnania alebo ho nadobudnúť úmyselne zameškal — sú však sročné koncom každého mesiaca. Z tohoto zákonného opatrenia treba usudzovať, že žalobník má nárok vždy len na sumu v čase podania žaloby, resp. za trvania sporu sročnú, a to už aj preto, aby sa zamestnavateľovi umožnilo uplatňovanie práv zabezpečených mu odst. 1 cit. §u.
Preto bolo treba rozsudok odvolacieho súdu podľa výrokovej časti tohoto rozhodnutia zmeniť.

Obdobný předpis § 406 c. ř. s.

Citace:

č. 16758. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 362-363.