NPD documents search: Váž. civ., 20 (1938)

Čís. 16761.

Zamestnancovi, ktorý dostal pred nastúpením dovolenej výpoveď (§ 26, odst. 6, zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.), neprislúcha peňažitá náhrada za nevyužitú dovolenú, ak o ňu za trvania výpovednej lehoty nepožiadal.
(Rozh. zo 16. februára 1938, Rv III 34/38.)
Žalobník zamestnaný bol od 1. júna 1936 u žalovaného ako účtovník. Dňa 1. apríla 1937 dostal výpoveď k 30. júnu 1937. — Žalobou domáhal sa medzi iným peňažnej náhrady za nevyužitú dovolenú.
Súd prvej stolice žalobníkovi peňažnú náhradu prisúdil, odvolací súd jeho rozsudok zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. Dôvody: Nesporné je, že žalobník dostal výpoveď dňa 1. apríla 1937 k 30. júnu 1937 a že mu v dôsledku toho, že sa jeho pracovný pomer skončil dňom 30. júna 1937, podľa odst. 1 a 6 § 26 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. prislúcha dovolená na dva týždne. Žalovaný právom poukazuje na ustanovenie odst. 1 § 27 cit. zák., že ak zamestnanec nevyužil dovolenú v príslušnom kalendárnom roku, alebo pred skončením pracovného pomeru, stráca právo na ňu, tedy nemôže ani požadovať náhradu v peniazoch. Nie je vôbec tvrdené, že by žalovaný bol bránil žalobníkovi aby si dovolenú vybral, ba ani by bol žalobník o ňu žalovaného požiadal, hoci mal na to v dobe od 1. apríla 1937 možnosť. Z toho plynie, že žalobník svoje právo na dovolenú, resp. v tomto prípade na peňažnú náhradu za nevyužitú dvojtýždňovú dovolenú stratil a že tedy z tohoto titulu od žalovaného ničoho nemôže požadovať.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol.
Dôvody:
Odvolací súd bez porušenia §§ 26 a 27 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. dospel k záveru, že žalobníkovi náhrada za nevyužitú dovolenú neprislúcha.
I pri výklade §§ 26 a 27 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. treba totiž vychádzať z toho, že žiadať dovolenú je len právom zamestnancovým a že zamestnavateľ nie je povinný vnucovať mu dovolenú. Preto žalobník nie je oprávnený požadovať peňažnú náhradu za ním nežiadanú a nevyužitú dovolenú, lebo peňažná náhrada za nevyužitú dovolenú prislúcha len, ak dovolená nebola využitá na žiadosť zamestnavateľa (porovnaj dôvodovú správu sociálne-politického výboru č. 2720 k zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.).
Z týchto dôvodov a pretože Najvyšší súd ani ináč nespoznal zákonného dôvodu, aby rozsudok odvolacieho súdu bol zmenený alebo rozviazaný, bolo treba dovolaciu žiadosť žalobníka ako neodôvodnenú zamietnuť.

Citace:

č. 16761. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 365-366.