Čís. 16534.

Hoci bol advokátsky kandidát v sozname advokátskych kandidátov zapísaný a neskôr z neho jedine pre nedostatok čsl. štátneho občianstva vymazaný, pri vybavovaní jeho novej žiadostí o zápis do soznamu kandidátov advokátstva po nadobudnutí štátneho občianstva treba skúmať, či v deň podania tejto žiadostí vyhovuje všetkým podmienkám stanoveným v § 6, odst. 1, zák. č. 40/1922 Sb. z. a n.
(Rozh. z 18. novembra 1937, R IV 454/37.)
N. N. bol zapísaný do soznamu advokátskych kandidátov už pred 28. októbrom 1918 a u advokátskej komory v K. (na Slovensku) dňa 8. októbra 1919; usnesením advokátskej komory zo dňa 20. augusta 1921 bol zo soznamu advokátskych kandidátov vymazaný, lebo nemohol preukázať, že je čs. štátnym občanom. N. N. predložil dňa 11. augusta 1937 advokátskej komore listinu o tom, že je čs. štátnym občanom, a žiadal o znova zapísanie do soznamu advokátskych kandidátov. Advokátska komora v T. vyzvala žiadateľa, aby svoju žiadosť doplnil medzi iným vysvedčením o vykonaných troch štátnych skúškach. Na toto vyžvaňte žiadateľ predložil index právnickej fakulty v K. (teraz v Rumunsku), podľa ktorého vykonal dve základné skúšky a dostal absolutorium a svedectvo právnickej fakulty v K. o tom, že dňa 18. marca 1907 vykonal prvé rigorózum.
Advokátska komora v T. žiadosť o zapisanie do soznamu advokátskych kandidátov zamietla. Dôvody: V § 6 zák. č. 40/1922 Sb. z. a n. sú stanovené podmienky, pri splnení ktorých je možné zapísanie kandidáta advokácie do soznamu. Advokátska komora zistila, že žiadateľom predložené svedectvo o vykonaní prvého rigoróza nie je dostatočné, aby na základe toho mohol byť do soznamu kandidátov advokacie zapísaný. Tiež ostatné doklady nepostačujú. Pri posúdení otázky zapísania advokátska komora mohla len to uvážiť, či žiadateľ teraz platným zákonným predpisom vyhovuje, a keďže im nevyhovel, nemohla mať zreteľ na to, že v minulosti, niekedy pred prevratom ešte za bývalého Uhorska bol do soznamu advokátskych osnovníkov zapísaný. — V odvolaní uplatňoval žiadateľ medzi iným aj to, že nešlo o žiadosť o zapísanie do soznamu advokátskych kandidátov, ale o zpätuvedenie do neho, lebo žiadateľ bol pred vymazáním: zo soznamu vyzvaný len na to, aby dokázal, že je čs. štátnym občanom. Jeho oprávnenosť a schopnosť byť advokátskym kandidátom nebola namietaná. Udelením čs. štátneho občianstva odpadla táto jediná vada a v dôsledku toho má nastať restitutio in integrum.
Najvyšší súd odvolanie zamietol. Dôvody:
Ani advokatsky poriadok ani: zákon č. 40/1922 Sb. z. a n. nepozná nejaké »zpätuvedenie« do soznamu advokátskych kandidátov (ako by tomu v podstate bolo v pripadoch § 3, odst. 3, prvej vety citovaného zák. č. 40/1922 Sb. z. a n., ktoré sa však týkajú advokátov a nie advokátských kandidátov), ale proste iba zápis resp. prijatie do tohoto soznamu, a to i v prípade § 12, odst. 2, adv. por., lebo i tu ide o »prijatie« (hoci) nové. Práve z tohoto ustanovenia vysvitá, že so zápisom do soznamu kandidátov nie je spojené nejaké zvláštne (nadobudnuté) právo na zápis aj v budounosti, keďby totiž napravená bola závada (v danom prípade nedostatok čs. štátneho občianstva), pre ktorú bol zapísaný kandidát zo soznamu zase vymazaný, ale že je rozhodné, či žiadateľ v den podania novej žiadosti (§ 13, posledný odstavec, zák. čl. LIII:1913) vyhovuje zákoným podmienkam. Po tej stránke však napadnuté usnesenie správné zdôrazňuje, že žiadateľom predostrené svedectvo o složeni prvého rigoróza podľa § 6 zák. č. 40/1922 Sb. z. a n. nedostačuje. Nezáleží preto na tom, že žiadateľ, ktorý podľa vlastných údajov bol vymazaný zo soznamu advokátskych kandidátov ešte v r. 1921, bol takto ešte pred účinnosťou spomenutého zákonného ustanovenia z r. 1922 do soznamu advokátskych kandidátov hoci ešte i po prevrate zapísaný.

Citace:

č. 16534. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 680-681.