NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5905.

Skutočnosti, ktoré porotcovia zistili v skutkových otázkách, nesmejú byť v logickom rozpore.
Okolnosť, že sa rozpor nevyskytuje v otázkách tejže skupiny, ale v roznych skupinách otázok, je nerozhodná, poneváč rozhodnutie porotcov čo do skutkových zistení třeba považovať za jeden celok, nech pozostáva z viac skupin alebo nie.
(Rozh. zo diňa 19. mája 1937, Zm IV 141/37.)
Najvyšší súd v trestnej věcí proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu podla § 279 tr. zák., atď., z úradnej povinnosti zrušil podla § 34, odst. 1 por. nov. na základe dovodu zmatočnosti podla § 29, čís. 6 por. nov. rozsudok porotného súdu i s hlavným pojednáváním čo do obžalovaných A. a B. v častiach týkajúcich sa trestných činov spáchaných na úkor M. a N. a v dosledku toho aj čo do výrokov o třeste a výrokov s tým súvisiacích; krajský ako porotný súd bol poukázaný, aby v rozsahu zrušenia čo do oboch obžalovaných znova jednal a rozhodol. Z dovodov:
Najvyšší sud, skúmajúc na základie zmátočmých sťažností vec, spoznal rozpor v skutkových zisiteniach porotcov.
Porotcovia totiž kladnou odpoveďou na prvú skutkovú otázku prvej skuipiny zistiili, že A. 29. juna 1935 cez dveře krčmy, zo vzdalenosti asi 4 až 8 metrov z opakovacej pistole »Praga« vystřelil, mieriac na tam pri diverách krčmy sa nachádzajúceho M., střela tokoto zasiahla, takže jeho zranenie sa hojilo až do 1. augusta 1935.
Na tretiu otázku skutkovú tejže skupiny, ktorá zněla: »či je pravda, že A. vystřelil preto, poneváč před ním do krčmy vstupujúci B. a O. boli poranení, niekto na něho zvolal: »Janko strieraj« a preto následkom tohoto strachu vystrelil,« odpovedali porotcovia záporné.
Taktiež odipovedali porotcovia na skutkovú otázku siedmu tejže skupiny kladné a na otázku deviatu záporné a zistili tým, že A. vystřelil za týchže okolností a tamže na N., ktorého výstrelom usmrtil, avšak nie preto, že B. a O. boli poranění a niekto zvolal »Janko strieraj«.
Naproti tomu v skupinc druhej kladnou odpoveďou na prvú skutkovou otázku zistili, že v tomže čase a na tom istom mieste, keď B. napádol otvoreným niožom v krčme prítomných mládencov a N. clicel zabrániť bitke, B. na A. stojacieho u dveří krčmiy, o ktorom B. vedel, že má pištot, vykríkol: »Janko strieraj,« na čo A. následkom tohoto zvolania zo vzdialeniosti 4 až 8 metrov, mieriaic na M. vystřelil a zasiahol ho tak, že zranenie sa hojilo do 1. augusta 1935.
Tie isté skutky zistili porotcovia aj kladnou odpoveďou na otázku platu tejže skupiny dotyčné výstřelu A., ktorým bol usmrtený N.
Zistili tedy porotcovia v prvej skupine otázok skutkom, že nikto na A. nezvolal »Janko strielaj«, tedy že A. nestrielal preto, že niekto na něho takto vykrikol, kdežto v druhej skupině otázok zistili, že B. vykrikol v bitke na A. »Janko strieraj« a tento následkom tohoto výkřiku vystřelil a jediným výstrelom zranil M., druhým zabil N.
Je tu zřejmý rozpor v skutkových zisteniach porotcov v smysle § 29, čís. 6 por. nov.
Okolnosť, že protirečiace si zistenía sú v róznych skupinách otázok, rozpor v smysle § 29, čís. 6 por. nov. neodstránuje, lebo rozhodnutie porotcov čo do skutkových zístení třeba považovať za jeden celok, či už pozostáva z viacerých skupím alebo níe (Zm III 220/28).
V súdenom případe je medzi skutkovými otázkami jednej skupiny k druhej tým užší vztah, že ide o čin a návod k němu, tedy činy v rozných skupinách otázok zístené sú v pomere akcesority. Rozpor tento nevytýkaly strany v zmiátočných sťažnostiach.
Poneváč však v dosledku logického rozporu v zistení, či B. zavolal na A. »Janko strieraj« alebo nie, niet určitého skutkového podkladu pre otázku viny B., třeba zmátok týmto rozporom daný považovať za taký, ktorý bol spósobený na ujmu obžalovaného B. Taktiež je tento rozpor formálne na ujmu obžalovaného A., lebo skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom rozporu vo výroku porotcov, tvoria formálne skutkový podklad pre posudzovamie k tomu sa vzťahujúcej právnej otázky na silné rozčulenie.
Pri tom sa poznamenává, že do tretej skutkovej otázky bola s porušením predpisov §§ 5 a 6 por. nov. nesprávné pojatá náležitosť, či obžalovaný konal zo strachu, lebo tu nejde o skutkovú okolnosť, ale o právny pojem,, ktorý do skutkovej otázky nepatří a zrejme mal len vyjadriť to, k čomu směrovala právna otázka na silné rozčulenie.
Je preto u oboch obžalovaných uvedený rozpor na ich ujmu a v smysle odst. 4, veta druhá § 29 por. nov. musel najvyšší súd tento zmátok vziať v úvahu z úradnej povinnosti.

Citace:

čís. 5905. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 238-240.