Čís. 6118.

K § 578 tr. p.
Tomu, kto bol sprostený obžaloby následkom opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podaného generálnou prokuraturou, neprislúcha nárok na odškodné za vytrpený trest na slobode alebo za zaplatený trest peňažitý.

(Rozh. zo dňa 29. januára 1938, N IV 6/38.)
Srovn. rozh. čís. 5291 Sb. n. s. tr.
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prestupok urážky nepriznal žiadateľovi nárok na odškodné za zaplatený peňažitý trest a na náhradu útrat zastupovania.
Dôvody:
Rozsudkom okresného súdu v T. zo dňa 26. septembra 1935 bol A. uznaný vinným prestupkom urážky úradu podľa § 46 prest. tr. z., ktorý tak spáchal, že dňa 9. apríla 1935 v hostinci B. v T. medzi iným sa vyslovil »Ja sa na četníkov vy . . ., ja ich dobre poznám«.
Krajský ako odvolací súd v R. na odvolanie obžalovaného rozsudkom zo dňa 8. februára 1936 z úradnej moci z dôvodu vecnej zmätočnosti, uvedeného v § 385, čís. 1 b) tr. p., na základe § 534, odst. 2 a § 423, odst. 2 tr. p. zrušil rozsudok súdu prvej stolice čo do kvalifikácie činu obžalovaného a kvalifikoval tento čin za prestupok urážky četnictva podľa § 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., prevezmúc skutkový stav zistený súdom prvej stolice, a vymeral mu trest 300 Kč.
Podľa zistenia zo spisov zaplatil obžalovaný tento peňažitý trest dňa 29. mája 1936. Rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 24. októbra 1936, vyneseným na základe opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti podľa § 441 tr. p., podaného generálnou prokuratúrou, boly rozsudky nižších súdov srušené z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) a c) tr. p. a obžalovaný bol na základe § 326, čís. 1 a 4 tr. p. oslobodený. Po doručení zmieneného rozsudku najvyššieho súdu žiadateľovi dňa 27. novembra 1935 podal tento dňa 30. januára 1937 žiadosť za náhradu škody spôsobenej mu tým, že zaplatil peňažitý trest 300 Kč, a za právne zastupovanie v čiastke 200 Kč.
Ziadateľ nemá nárok na odškodné, lebo podľa § 578 tr. p. nárok taký má iba ten, kto na základe pravoplatného rozsudku vytrpel trest na slobode, alebo zaplatil peňažitý trest, alebo bol od neho peňažitý trest vydobytý, následkom obnovy však bol neskoršie alebo celkom oslobodený alebo odsúdený k trestu nižšiemu než je ten, ktorý vytrpel na základe rozsudku pôvodného. V súdenom prípade nedošlo však ku zmene odsudzujúceho rozsudku a k oslobodeniu obžalovaného následkom obnovy trestného pokračovania, ale následkom generálnou prokuratúrou podaného opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti a neprislúcha mu preto nárok na odškodné.

Citace:

Čís. 6118. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 78-79.