NPD documents search: Váž. tr., 20 (1938)

Čís. 6254.

Do přísahy vzatý poľný hájnik požíva pri výkone svojej služby zvýšenej ochrany podľa zák. čl. XL:1914 aj keď nemá služebný odznak, predpísaný ustanovením § 78 zák. čl. XII:1914. ak vinník iným spôsobom zvedel, že ide o poľného hájnika.
(Rozh. zo dňa 19. septembra 1938, Zm IV 322/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pro zločin násilia proti orgánu vrchnosti zmätočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. odôvodňuje sťažovateľ námietkou, že nebol presvedčený o úradnom postavení P., lebo P. svoje tvrdenie, že je poľným hájnikom, ničím nepreukázal; dôkazom úradného postavenia hájnikov je odznak. Kým nebol sťažovateľ presvedčený o tom, že P. je poľným hájnikom, nemohol sa vraj ani dopustiť trestného činu podľa zák. čl. XL:1914.
Táto námietka je bezpodstatná. Podľa § 81 zák. čl. XII:1894 (o poľnom hospodárstve a o poľnej policii) do prísahy vzatí poľní hájnici sú pri výkone služby považovaní za verejnú stráž a požívajú všetkých zákonných práv, ktoré prislúchajú verejným bezpečnostným orgánom. Paragraf 78 cit. zák. — okrem iného — sice ustanovuje, že do prísahy vzatí poľní hájnici dostávajú s vysvedčením o vykonanej prísahe, ktoré je ich legitimáciou, zároveň i služebný odznak, ktorý musia pri výkone svojej služby nosiť na viditeľnom mieste, avšak ani v tomto ustanovení, ani v predpisoch zákona o ochrane úradov (zák. čl. XL:1914) niet opory pre názor, že nosenie predpísaného služebného odznaku pri výkone služby je objektívnym predpokladom (podmienkou) zvýšenej ochrany poľného strážneho personálu. V dôsledku toho je i s hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, o ktorý v súdenom prípade ide, bez významu, že P. nedokázal sťažovatelovi svoje úradné postavenie služebným odznakom, jestliže sťažovateľ iným spôsobom zvedel, že ide o poľného hájnika. Tento predpoklad je daný súhlasnými zisteniami oboch súdov nižších stolíc, čo ostatne aj sama zmätočná sťažnosť označuje za nesporné, že P. ihneď, akonáhle sťažovateľa pozastavil, povedal mu, že je poľným hájnikom. Keďže služebný odznak má význam len ako prostriedok, ktorý má, ako uznává zmätočná sťažnosť, každému umožniť vědomosť o úradnom postavení jeho nositeľa, a sťažovateľ získal túto vědomosť v súdenom prípade z iného prameňa, sú splnené všetky nielen objektívne, ale aj subjektívne náležitosti skutkovej podstaty trestného činu, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným a preto sa tu vytýkaný zmätok nevyskytuje.

Citace:

č. 6254. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 338-339.